Farebná fotografia na rozdiel od tej čiernobielej vyvoláva u diváka dojmy a emócie nielen svojim obsahom, ale aj použitou paletou farieb. Konkrétna farba v nás môže v závislosti od kontextu vyvolať úplne odlišné nálady. Nejde však len o samotné farby, ale hlavne o ich kombináciu. Môžeme tak spoločne komponovať teplé farebné tóny alebo len tie studené. Využiť môžeme farby komplementárne alebo kontrastné, napr. žltá – fialová; červená – zelená; modrá – oranžová. V temnejšej podobe je kontrastná aj dvojica modra – hnedá, alebo tmavočervená – tmavozelená, a pod.. Ak hľadáme harmóniu, môžeme využiť analógové alebo doplnkové farby, ktoré nachádzame najčastejšie v prírode, napr. farby lístia alebo pôdy. Pri jesennom retro fotení som využila farebný akcent v podobe červených vlasov modelky v kontraste s prírodnou zelenou neskorej jesene. Červená farba je na týchto fotografiách jasným vodítkom, pôsobí ohnivo, vzrušujúco, zaujímavo a tlmené farby lístia len podčiarkujú jej výraznosť. V mestskom kontexte som skôr hľadala podobné farebné tóny, ktoré by na fotke spoločne ladili. Červená tak stále zostáva výraznou, ale viac zapadá do prostredia, nie je s ním v kontraste, naopak je v súlade. Viac už nájdete na fotkách v galérii.
Teplé a dlhé letné dni lákajú von aj portrétnych fotografov. Rada fotím pri protisvetle alebo tesne po západe slnka keď je svetlo jemné a sfarbené mierne do oranžova (tzv. zlatá hodinka). Niekedy pri takomto fotení však vzniká problém, keď je pozadie svetlejšie ako vaša modelka, ktorá je zatienená. V takejto situácii môžete využiť odrazku, ktorá vám pomôže zjemniť kontrasty medzi svetlými a tmavými miestami. Oveľa účinnejšie je však použitie externého blesku. Ten nielenže osvetlí časti, ktoré osvetliť potrebujete, ale dodá fotke aj úplne inú atmosféru ako prirodzené svetlo. Mojím cieľom bolo vytvoriť fotky, pri ktorých sa divákovi začne v mysli odvíjať príbeh. Mali by byť snové, jemne farebné, vzbudzujúce zvedavosť a záujem. A myslím, že aj vďaka použití externého blesku sa mi to podarilo. Výsledok môjho snaženia si môžete pozrieť pod článkom.
V súčasnosti sa hlavne v zahraničí dostáva do popredia odvetvie fotografie, ktoré sa nazýva fine art. Ak toto slovné spojenie čítate prvýkrát alebo ste ho síce počuli, no rozmýšľate ako taká fotografia vzniká a chceli by ste sa jej venovať, trochu sme túto tému za vás preskúmali.
Začnime teda s tým, čo fine art skutočne znamená.
Martin ImanMartin Iman
Čo je to Fine art?
Fine art fotografia je vytvorená umelcom-fotografom, ktorý využíva fotku ako médium pre svoje kreatívne vyjadrenie. Na začiatku fotografie tak stojí vízia, nosná myšlienka diela. Jej spojením s estetickou ideou vznikne fine art. Vyjadruje myšlienku, posolstvo alebo emóciu a reprezentuje subjektívny úmysel fotografa. Môžeme teda povedať, že je presným opakom fotožurnalistiky, ktorá sa snaží o zachytenie reality.
Z historického hľadiska boli za fine art považované diela z oblasti maliarstva, sochárstva, architektúry, hudby a poézie, ale tiež divadla či tanca. Dnes sa už škála toho, čo patrí medzi fine art rozšírila aj o moderné umelecké formy akými sú film, fotografia, videoprodukcia, dizajn a konceptuálne umenie.
Slovo “fine” nevypovedá o kvalitách umeleckého diela, akoby sa na prvý pohľad mohlo zdať. Vyjadruje čistotu umeleckej disciplíny. V tomto zmysle je za fine art považované vizuálne umenie vytvorené predovšetkým z dôvodov estetických alebo konceptuálnych. Takéto dielo je vysoko hodnotené práve pre svoju krásu a zmysluplnosť. Pôvodná definícia teda vylučuje diela úžitkového a dekoratívneho umenia či akékoľvek produkty remeselnej výroby považovať za fine art. Myšlienka má korene v talianskej renesancii, kde za najvyššiu formu umenia bolo považované to, ktoré umožňuje neobmedzené vyjadrenie a zobrazenie autorovej fantázie.
…“Na začiatku fotografie tak stojí vízia, nosná myšlienka diela. Jej spojením s estetickou ideou vznikne fine art. “
Rodney SmithRodney Smith
Čo robí fotografiu Fine(ovou)?
Umenie je síce subjektívne, no tie isté pravidlá, ktoré robia komerčnú alebo produktovú fotografiu úspešnou, ňou robia aj tú fine artovú. Takáto fotka by mala mať pútavý obsah, ktorý vtiahne diváka, naozaj dobrú kompozíciu a krásne svetlo.
„Známe fine art fotografie často spĺňajú tieto tri veci,“ poznamenáva fotograf a profesor Ariel Wilson. „Sú esteticky a vizuálne príťažlivé, sú dobre komponované a technicky prevedené a obsahujú určitú formu koncepčného myslenia.“ Ak teda dokážete vytvoriť zaujímavú a technicky dobre spracovanú fotku, na ktorej pozadí je zaujímavý nápad či myšlienka, môžete vytvoriť fine art fotografiu.
Fine art fotograf využíva pri svojej práci umelecké prvky a princípy. Nie je to len fotka zachytená objektívom fotoaparátu, ale niečo čo vytvoril sám fotograf. Umelecký fotografi pri svojej tvorbe berú do úvahy viacero faktorov: línie, priestor, rovnováhu, farebnosť, hĺbku, formu, textúru a samozrejme, svetlo. Dobrá fine art fotografia je originálna, vyvoláva u divákov emócie alebo ich núti sa na chvíľu zastaviť a zamyslieť sa nad jej posolstvom.
…“Takáto fotka by mala mať pútavý obsah, ktorý vtiahne diváka, naozaj dobrú kompozíciu a krásne svetlo.“
Richard MisrachRichard Misrach
Prečo fine art print?
Fine art fotografie patria medzi tzv. wall art, ich účelom je teda zdobiť konkrétny priestor svojimi estetickými kvalitami. K tomu, aby umelecké dielo bolo vytlačené v najvyššej kvalite je určená tlač nazývaná tiež gicleé alebo Fine art print. Tento typ tlače zaručuje dlhodobú trvanlivosť a svetlostálosť výtlačkov a je určený pre diela vizuálnych umelcov – fotografov, grafikov, návrhárov, ilustrátorov a archivárov či reštaurátorov.
V Divarte spájame pomocou špičkovej technológie tlače umenie a remeslo. Archívne atramenty zaručujú uchovanie galerijných kvalít výtlačku a použité papiere z čisto prírodných materiálov pomáhajú zvýrazniť autentickosť a originalitu umeleckého diela. Viac o možnostiach tlače v Divarte ako aj o vlastnostiach jednotlivých médií nájdete TU.
Fine art print zaručuje dlhodobú trvanlivosť a svetlostálosť výtlačkov.
Brooke ShadenBrooke Shaden
Na záver
Ak si chcete skúsiť vytvoriť vlastný fotografický mini fine art projekt, alebo len chcete obohatiť svoje portfólio o nový žáner, základné tipy ako na fine art fotografiu nájdete TU (článok pripravujeme).
Ak už fine art fotíte a radi by ste videli svoju tvorbu vytlačenú na kvalitnom médiu, viac o vlastnostiach jednotlivých papierov nájdete TU.
Ak máte špecifické požiadavky, prípadne si neviete z našej ponuky vybrať a potrebujete odbornú konzultáciu, kontaktujte nás mailom alebo telefonicky.
Krajina Okamihu 2 je pokračovaním úspešnej krajinárskej výstavy fotografií s rovnakým názvom, ktorú sme uviedli v priestoroch Lesníckeho a drevárskeho múzea vo Zvolene v roku 2017. Sme radi, že vám pod dlhšej odmlke môžeme sprostredkovať tvorbu slovenských krajinárskych fotografov naživo. Krajina nie je jednotvárna nemenná entita. Tá istá krajina je iná v každom jednom okamihu. Vplyvom počasia, ľudskej činnosti či dokonca našej vlastnej nálady sme viac či menej schopní vnímať jej farebnosť, tvary a krásu. A práve zachytenie konkrétneho okamihu, ktorý sa už možno nikdy nezopakuje ženie fotografov v ústrety nečasu a nepohode, no oni už tušia, že výsledok bude stáť za to. Predstavujeme vám tvorbu siedmich slovenských krajinárskych fotografov: Mariana Kurica, Filipa Hrebendu, Adriana Mišiaka, Ľuboša Čerešňáka, Michala Ďurdinu, Jozefa Sádeckého a Gabriela Antala. Prostredníctvom ich fotografií navštívime nielen krásy Slovenska, ale aj talianskych Dolomitov či ďalekého Islandu.
Marian Kuric
Narodil sa v Lučenci. O fotografiu sa začal zaujímať v roku 2011. Ako sám hovorí: “K nadšeniu a túžbe zachytiť pekné momenty z výletov sa pozdejšie pridala chuť zlepšovať sa či už priamo na mieste fotenia, alebo v spracovaní fotografie ako takej. Z hobby fotografie sa tak stalo moje poslanie.” Už niekoľko rokov organizuje fotoexpedície a foto-workshopy, kde odovzdáva svoje skúsenosti a know-how. Je členom Asociácie profesionálnych fotografov Slovenskej Republiky (APFSR) a zároveň aj ambasádorom filtrov značky VFFOTO.
foto:Marian Kuric
Filip Hrebenda
Zameriava sa na umeleckú fotografiu krajiny. Pochádza z Revúcej a aj preto neďaleká Muránska planina a Nízke Tatry boli miestom, kde sa jeho vzťah k fotografii začal. Jeho tvorba zožala úspech na miestnych aj medzinárodných súťažiach. Od roku 2020 je členom Asociácie Profesionálnych Fotografov Slovenska (APFSR). Za jeden z jeho najväčších úspechov považuje dvojnásobné prvenstvo v prestížnych súťažiach „Budapest International Foto Awards“ (BIFA) a „Tokyo International Foto Awards“ (TIFA) s fotografiou „Born of Fire“ a to v jednom roku (2021). V roku 2018 otvoril svoj prvý skupinový workshop vo Vysokých Tatrách. Odvtedy už viedol vyše 30 skupinových workshopov a expedícií na Slovensku, v Talianskych alpách a na Islande.
foto: Filip Hrebenda
Adrian Mišiak
Žije v Banskej Bystrici. Poloha rodiska do významnej miery ovplyvnila aj jeho záľuby. Hornaté okolie Banskej Bystrice predurčuje k tomu aby mal človek blízko k prírode. S fotoaparátom sa začalo jeho túlanie po Kremnických vrchoch, Veľkej Fatre, Nízkych Tatrách aj Poľane a to hlavne so zameraním na huby, ich zbieranie, ale aj fotografovanie. Postupne sa dostal aj k foteniu krajiny, a práve krajinárska fotka tvorí v súčasnosti veľkú časť jeho portfólia.
foto: Adrian Mišiak
Ľuboš Čerešňák
Fotografii sa venuje od roku 2016. Ako krajinár – fotograf obľubuje tatranské východy a západy slnka spojené s bivakovaním na štítoch. Rád však vycestuje aj do Dolomitov, ktoré podľa jeho vlastných slov „svojou majestátnosťou vyrážajú dych a človek tu môže stráviť veľa času, no stále mu ostávajú miesta, kam sa môže vrátiť na ďalší krát.“ Rodák zo Zvolena prezentoval svoju tvorbu aj na našej prvej krajinárskej výstave “Krajina okamihu”.
foto: Ľuboš Čerešňák
Michal Ďurdina
Jeho zanietenie pre fotografiu sa začalo naplno prejavovať v roku 2016. Za svoje prvé vydarené fotky považuje sériu fotografií z Ďumbiera, z ktorých ukážku ste mohli vidieť aj na výstave Krajina Okamihu v r. 2017 vo Zvolene. Odvtedy precestoval kus sveta a svojím fotoaparátom zachytil horské masívy Himalájí, Dolomitov či sopky Islandu. Na fotosúťaži festivalu dobrodružných filmov Horyzonty 2021 získala jeho fotografia s názvom “Sila” druhé miesto.
foto: Michal Ďurdina
Jozef Sádecký
Pôsobí v Považskej Bystrici ako svadobný a krajinársky fotograf. Spoznávanie slovenskej krajiny je preňho nočným dobrodružstvom. “Skoré výstupy po tme lesom, zima, vietor, dážď a pred sebou jediný cieľ. Zažiť prvé svetlo na vrcholkoch hôr. Stáť nad oblakmi, zachytiť neopakovateľné momenty a atmosféru zobúdzajúcej sa krajiny. Vidieť veci, ktoré trvajú len krátky okamih. Práve to je krásne na krajinárskej fotografii”, ako sám priznáva. V roku 2021 sa zaradil medzi členov Asociácie Profesionálnych Fotografov Slovenska (APFSR). Ako ambasádor spolupracuje s viacerými firmami s fototechnikou. Má za sebou niekoľko autorských výstav. Podarilo sa mu získať rôzne ocenenia na Slovensku aj v zahraničí.
foto: Jozef Sádecký
Gabriel Antal
Fotograf a cestovateľ z Banskej Bystrice, jeho najväčšou vášňou je cestovateľská reportáž a fotenie krajiniek. Miluje magický Island, ale pokoj a peknú kompozíciu rád hľadá aj na Hriňovských lazoch.
foto: Gabriel Antal
Vernisáž k výstave Krajina Okamihu 2 uvedieme 21.4.2022 v priestoroch Divartu. Výstava potrvá do 31.5.2022. Radi vás uvidíme!
Na fotenie je dôležité sa pripraviť po technickej, ale aj po obsahovej stránke. Obzvlášť pri portrétoch, či už svadobných, rodinných a i., môže krátky rozhovor, ešte pred samotným fotením, prelomiť ľady a vytvoriť inšpiratívnu a príjemnú atmosféru. Komunikácia je veľmi podstatná pre vytvorenie fotografií, s ktorými budú obe strany, vy aj klient, spokojné. Príprava pred fotením by mala byť preto samozrejmosťou, ale nielen na strane fotografa. Váš klient by mal vedieť aké oblečenie, make-up či rekvizity si má na fotenie priniesť.
Pozrime sa na to, čo je potrebné vedieť pred fotením a ako sa naň pripraviť.
Neviem čo chcem, viem čo nechcem
Hneď prvý bod je najdôležitejší. Mnoho zákazníkov už pri prvom stretnutí vie čo chce a prichádzajú s konkrétnou predstavou o fotografiách. Niektorí z nich nemajú žiadnu alebo len hrubú predstavu o tom, ako by výsledné fotky mali vyzerať. V tomto prípade môžete na to, aké fotky by potešili vašich klientov prísť spoločne s nimi. Pred osobným stretnutím sa dohodnite, aby si vyhľadali na internete typ fotografií, o ktoré majú záujem (rodinné, fotografie detí, svadobné a pod.). A nech si vyberú tie, ktoré najviac zodpovedajú ich osobnému vkusu a štýlu. Viete sa od nich dobre odraziť a vytvoriť tak výsledok, ktorý sa bude čo najviac približovať predstave vašich klientov.
Nájdite spoločnú reč a vytvorte tak dokonalý výsledok.
Nech to má štýl
Téma, teda to či budete fotiť svadobné, rodinné, firemné alebo iné fotky, ovplyvňuje výber lokality, oblečenia a rekvizít. Od témy sa teda odvíja množstvo podstatných detailov, ktoré majú veľký vplyv na výsledné fotky. Fotografie pre firemný web budú mať viac formálny charakter ako portréty do rodinného albumu. Fotografie pre web sa zvyčajne fotia na bielom alebo jednofarebnom pozadí bez rušivých prvkov. Rodinné fotenia sú naopak zaujímavejšie v prostredí, ktoré pôsobí menej formálne a je v ňom veľa “mäkkých” doplnkov. Pre tento typ fotenia sa často využívajú prírodné lokality v závislosti od počasia a ročného obdobia.
Oblečenie je dôležité prispôsobiť účelu na aký chcete fotky neskôr využívať, ale tiež povahe klientov. Je dôležité, aby sa cítili pohodlne a prirodzene. Veľkú úlohu tu zohráva farebnosť, zladenie jednotlivých kúskov podľa prostredia, v ktorom chcete fotiť (môžete ísť do kontrastných farieb alebo ostať v odtieňoch jednej farebnej škály). Neodporúča sa oblečenie s pásikavým vzorom, ktoré na fotke vytvára neželané efekty. Je dobré si pripraviť viacero variánt oblečenia, ktoré si zoberiete so sebou a viete ich pohodlne kombinovať. Veľmi podstatné sú aj doplnky, či už zaujímavé šperky, hodinky, klobúk, šatka, slnečné okuliare, v podstate čokoľvek čo sa dá nájsť v šatníku a čo vystihuje a patrí k osobnosti vašich zákazníkov. Vždy je lepšie priniesť si na fotenie veci, ktoré možno nevyužijete, ako potom ľutovať, že ste niečo nemali so sebou.
Kombinujte, využívajte doplnky a buďte spontánni.
Dokonalosť je v detaile
V deň fotenia chce každý vyzerať čo najlepšie a preto sa niektorí klienti rozhodnú pre úpravu účesu. Návšteva kaderníka alebo holiča je určite dobrá voľba, tesne pred fotením sa však neodporúča radikálna zmena strihu či farby vlasov. Výraznejšia zmena nemusí dopadnúť podľa predstáv a to môže negatívne ovplyvniť pohodlie počas fotenia.
Oblečenie je dobré pred fotením skontrolovať, aby vás neprekvapili škvrny, dierky, chlpy od domáceho miláčika či iné nedostatky. Dôležitou súčasťou príprav je aj make-up. V tomto prípade platí, že menej je viac. Upozornite svoje klientky, aby zvolili make-up na denné nosenie, decentný a prirodzený, ktorý zvýrazní ich prednosti. Pri umeleckom alebo boudoir fotení môže byť k dispozícii maskérka či MUA. V tomto prípade môže byť líčenie cielene výrazné. Závisí to od myšlienky a nápadu, ktorý chce fotograf zobraziť.
Vsaďte na jednoduchosť a prirodzenosť.
Pózovanie vs. prirodzenosť
Mnohí naši zákazníci nie sú zvyknutí pózovať pred fotoaparátom a tak môžu byť prvé momenty vášho stretnutia trošku rozpačité. Aby sme si celý priebeh fotenia dokázali čo najviac spríjemniť, je dôležité, aby zákazník, rovnako ako fotograf, bol pripravený na to, ako bude fotografovanie v ateliéri či mimo neho prebiehať. Ľudia na fotkách by mali vyzerať nenútene a prirodzene a nie strnulo a vystresovane. Na začiatku je preto vhodné ich trošku rozhýbať, nech sa poprechádzajú, pobehnú si, objímu sa a pod.. Vložte do fotiek dynamiku, pohyb ľudí uvoľní, zbaví ich stresu z fotenia a je možné, že si samotné fotenie začnú užívať. Fotograf by mal ľudí nasmerovať, aby vedeli čo robiť s rukami, kam sa pozerať a pod. Na všetky podobné otázky je dôležité sa dopredu pripraviť. Na fotenie už musíte prísť s tým, že viete ako budú vyzerať výsledné fotky.
Fotka by mala rozprávať príbeh. Ako to dosiahnuť? Buďte pripravený zachytiť neplánované momenty, keď ľudia nechajú naplno priechod emóciám. Radosť, smiech, dojatie, slzy, to všetko dá fotkám atmosféru, ktorá bude vašim zákazníkom pri ich prezeraní oživovať spomienky na krásne momenty.
Vytvorte spoločne príbeh, na ktorý budete radi spomínať.
Fotografia je zábava
Termín fotenia si zvoľte tak, aby váš klient bol čo najmenej vyťažený, pokiaľ je to možné. Na fotenie si rezervujte dostatok času a vopred to so zákazníkom odkomunikujte. Ani pre vás ani pre klienta nebude príjemné ak si len “odskočí” na polhodinku z práce, nebude dobre naladený/á a vy nebudete mať dostatok času, aby ste splnili jej/jeho predstavy o fotkách. Náročnejšie je to pri svadobných foteniach, aj tu je však alternatíva fotiť portréty v iný než svadobný deň. Svadobný pár je tak pod oveľa menším tlakom a môže si samotné fotenie naplno a bez stresu vychutnať. Pripomeňte mladomanželom, že svadobný deň sa už nezopakuje a fotky z neho budú pre nich pamiatkou na celý život.
Príprava, oddych a nakoniec zábava.
Na záver už len posledná rada. Vnútorná pohoda fotografa do veľkej miery dokáže ovplyvniť nielen výsledné fotografie, ale aj to ako príjemne sa klient počas fotenia cíti. Pred fotením sa dobre vyspite a večer predtým si podľa možností oddýchnite. Fotenie by malo byť príjemným zážitkom a preto je hlavné, aby ste si tieto chvíle vy aj klient užili a s dobrým pocitom na ne spomínali.
Dielo Karla Blossfeldta som prvý krát videla na výstave v Dome fotografie v Budapešti (Mai Manó Ház). Detailné fotografie rastlín, ktoré pripomínali tvory z iného sveta, ma ihneď oslovili. A tak po príchode domov som si o ňom vyhľadala viac informácii. Jeho tvorba ma zaujala natoľko, že som sa rozhodla o ňom napísať ďalší fotografický blog.
Karl Blossfeldt vstúpil do dejín fotografie svojimi čiernobielymi fotkami kvetov, rastlín a semien, zachytených s dovtedy nebývalým zväčšením. Blossfeldt netúžil stať sa fotografom, študoval umenie – sochárstvo, mal teda nepopierateľné umelecké nadanie. To neuniklo pozornosti profesora Moritza Meurera. A možno práve preto pri vedeckej výprave do Talianska, Blossfeldtovi pripadla úloha fotografa. Práve počas tejto študijnej cesty môžeme hľadať zárodky jeho záujmu o fotografiu.
Prvé Blossfeldtove snímky rastlín mali slúžiť ako východisko pre umelecký výraz a ako učebná pomôcka pre študentov na Vysokej škole výtvarných umení v Berlíne, kde v tej dobe pôsobil už ako profesor umenia . Na tento účel si vytvoril vlastné fotografické prístroje, ktoré mohol používať so zväčšovacími makro objektívmi. Inšpiráciou mu bola príroda samotná, opakujúce sa vzory nachádzajúce sa v jej textúrach a formách. Blossfeldt kládol silný dôraz na edukatívny význam fotografie, no výsledok ďaleko presiahol prvotný zámer. Dychberúce fotografie ukazujú mimoriadne zvýraznené rytmické formy rastlín a ich častí, a tým im dávajú nové až exotické vlastnosti. Autor ľudskému oku odhaľuje architektúru rastlín a detailné textúry nespočetného množstva druhov. Blossfeldt pevne veril, že len prostredníctvom podrobného štúdia vnútornej krásy prítomnej v prírodných formách nájde súčasné umenie svoje skutočné smerovanie. A tak pôvodne dokumentačná fotografia, nadobúda nový zmysel, začína byť vnímaná ako esteticky platné dielo.
To, čo urobilo Blossfeldtovu prácu jedinečnou, nebolo len jeho excelentné technické zvládnutie fotografie. Blossfeldt v stovkách neretušovaných ani nijako inak umelecky upravených fotografií rastlín, ukázal tesné spojenie medzi formami vytvorenými človekom a tvarmi vyvinutými prírodou.
Poukazuje tak na skutočnosť, že dekoratívnosť prírodných foriem nie je samoúčelná, práve naopak, je funkčná a práve táto vlastnosť robí rastlinné druhy pre nás tak krásnymi. Dôraz dáva na zretelnosť, vecnosť a presnosť podania – príroda sa stáva novým zdrojom inšpirácie a súčasne aj novým predmetom umeleckej tvorby.
Jeho tvorba sa zaradila medzi diela umeleckej avantgardy s podporou galeristu Karla Nierendorfa, ktorý v roku 1926 vo svojej galérii usporiadal samostatnú prehliadku jeho fotiek spárovaných s africkými sochami a následne vytvoril prvé vydanie Blossdeldtovej monografie Praformy umenia (Urformen der Kunst). Po obrovskom úspechu knihy vydal Blossfeldt v roku 1932 druhý diel svojich rastlinných fotiek s názvom Divuplná záhrada prírody (Wundergarten der Natur). Trilógiu zavŕšil zväzok Zázrak v prírode (Wunder in der Natur, 1942). Blossfeltdovi súčasníci sa o jeho tvorbe vyjadrovali ako o prevratnej s nepredvídateľným budúcim vplyvom na naše ponímanie sveta. Jeho nečakané fotografické úspechy ho zaradili po boku skvelých fotografov Augusta Sandera a Eugèna Atgeta. Blossfeldtova tvorba bola silným impulzom pre ďalší vývoj fotografického tvaroslovia.
Fotografie Karla Blossfeldta,sú dnes rovnako príťažlivé, ako boli pri prvom predstavení verejnosti približne pred sto rokmi. V roku 2001 bola kniha Praformy umenia zaradená do výberu 101 kníh ako jedna zo základných fotografických kníh dvadsiateho storočia. Jeho tvorbu si môžete pozrieť prostredníctvom online výstavy michaelhoppengallery.
Karl Blossfeldt neviedol dobrodružný ani fascinujúci život a nemal ambíciu stať sa fotografom. Veril, že umenie, ale aj sám človek má predobraz v prírode. V jeho tvorbe prevláda vecnosť a účelnosť, no napriek tomu nám otvára nový spôsob náhľadu na svet okolo nás čím predurčuje ďalší vývoj a smerovanie fotografie.
“Ak vám dám do ruky prasličku roľnú, nebudete mať problém z nej spraviť fotografickú zväčšeninu. Ale pozorovať ju, všímať si ju a objavovať jej formy, to je niečo, čoho je schopných len niekoľko z nás”