Uverejnené

FOTOFEST 2023 – reportáž

Fotofest 2023

Prvý zvolenský fotofestival máme úspešne za sebou. Pod mottom “Prevedieme vás svetom fotografie”, sme návštevníkom ponúkli zaujímavé fakty z histórie fotografie, workshop kyanotypie a analógovej fotografie, ale tiež diskusiu so súčasnými autormi a nemôžeme zabudnúť na fotografickú vernisáž zvolenského umeleckého zoskupenia. Naša vďaka za to, že festival sa mohol uskutočniť patrí donorom: Nadácii SPP a Fondu na podporu umenia. Nesmieme však opomenúť ani vedenie Krajskej knižnice Ľudovíta Štúra vo Zvolene, ktorá nám poskytla svoje priestory počas daždivej soboty, Rozkvet Gallery, ktorí nám zapožičali stojany na výstavu fotografií, našich dobrovoľníkov, ktorí pomáhali pri organizácii festivalu, lektorov, autorov, ktorí si našli čas a prišli o fotke diskutovať a samozrejme aj vás, návštevníkov, ktorí ste prišli podporiť festival svojou účasťou.

park Ľ. Štúra (vedľa Europa SC)

Fotofestival 2023/ Mária Magdaléna

Workshopy

V priestoroch Krajskej knižnice Ľudovíta Štúra sa od 10:00 hodiny konal workshop kyanotypie. Je to historická technika tvorby fotografií pomocou fotocitlivého materiálu, v tomto prípade emulzie nanesenej na akvarelový papier, a prikladania rastliniek, listov a iných prírodnín. K “vyvolaniu” takejto fotky nám stačí len slnečné žiarenie. Keďže nám v sobotu počasie neprialo, nahradili sme slnko UV lampou. Výsledkom bol tmavomodrý (cyan, od toho je odvodený názov) obrázok, na ktorom sú rastlinky zobrazené inverzne, teda biele. Táto technika tvorby fotografie oslovila hlavne deti a mladšie ročníky. Pod vedením našej lektorky Andrei Lakovej, to hravo zvládli aj tí najmladší. Účastníci si nadšene odnášali svoje výtvory domov.
Od 13:00 sa návštevníci mohli hneď pri vstupe do knižnice oboznámiť s tvorbou Jollylook, nadšencov, ktorých spája nielen láska k fotografii, ale aj vášeň pre tvorbu, a ako sami hovoria: “Zachytávanie magických okamihov z bežného ľudského života”. Jollylook predstavili účastníkom fotografické skladačky, vzhľadom pripomínajúce historické fotoaparáty, ktoré však fungujú na filmy instax formátu. Fotografia tak bez veľkej námahy vznikne do niekoľkých minút. Veľkou výhodou týchto fotoaparátov je ich názornosť, veľmi jednoduché pochopenie základného princípu vzniku fotky a dobrého nastavenie samotného prístroja. Od tejto formy fotenia už nie je ďaleko k analógu, ktorému sme sa venovali v Divarte. Expozícia k analógovej fotografii bola prístupná počas celého dňa, od 10:00 do 16:00. Okrem historických, ale aj modernejších fotografických prístrojov, tak mohli účastníci absolvovať krátky kvíz zameraný na zaujímavosti z oblasti filmovej fotky a histórie jej vývoja.

Jollylook/ Andrea Laková/ OZ K.U.S.

Diskusia

Hlavná časť programu, diskusia s vystavujúcimi autormi Borisom Némethom a Rudolfom Baranovičom, sa uskutočnila v novozrekonštruovaných priestoroch študovne. Boris Németh predstavil sériu portrétov s názvom Nositelia, ktorá zachytáva ľudí, istým spôsobom zanechávajúcich svoju stopu v kultúre našej krajiny. Fotografie Rudolfa Baranoviča zachytávajú rušný život Londýna so svojou typickou atmosférou pubov, kontrastu historickej a modernej architektúry a neopakovateľných momentov bežného života.
Diskusia sa viedla v duchu tradičných tém ako napr.: ako sa samotní autori dostali k fotke, kde nachádzajú inšpiráciu či predstavenia ich súčasnej tvorby. Dotkli sme sa však aj filozofickejších a aktuálnych tém akými sú hodnota a kvalita fotografie, fotografické trendy, veľmi dôležitá a hlavne v streetfotografii diskutovaná téma etiky a slušnosti vo fotke, a tiež aktuálna téma AI a jej využitie vo fotografii či prípadne ohrozenie klasickej tvorby.

Foto: Boris Németh/ Rudolf Baranovič / Robert Ragan

Večerný program

V Dome Kultúry ŽSR sa večer predstavili zvolenské metalové kapely: Ruineum, Demonic Eyed, Raznutra a Brain Dealers. Okrem hudby sa večer niesol aj v znamení projektu Mária Magdaléna od umeleckého zoskupenia Sick Minded Cult, ktorí predstavili nielen fotografickú časť projektu, ale odpremiérovali aj videoklip s rovnakým námetom pre skladbu Inkvizícia od kapely Demonic Eyed. Dom Kultúry otvoril svoje brány pre fanúšikov o 19:30 a krátko nato už praskal vo švíkoch. Prekvapujúco vysoká návštevnosť všetkých vekových skupín a to, že ľudia ostali až do neskorých nočných hodín, nám potvrdili nielen to, že Zvolen je ešte stále baštou metalu, ale aj naše presvedčenie, že umenie ľudí spája, otvára nové možnosti pohľadu na svet. V každom z nás drieme tvorivá bytosť, ktorá má z času na čas potrebu sebavyjdriť sa.

Ďakujeme všetkým zúčastneným a tešíme sa na ďalšie podobné akcie.

Demonic Eyed/ Raznutra/ Ruineum/ Brain Dealers/ Sick Minded Cult





Uverejnené

FOTOFEST 2023

Pozvánka

Pozývame Vás na prvý zvolenský Fotofestival, ktorého nultý ročník sa uskutoční 23. septembra 2023 vo Zvolene. Festival vznikol pod záštitou OZ K.U.S., spoločnosti Divart a umeleckého projektu Sick Minded Cult. Akcia je podporená z grantových programov Nadácie SPP a Fondu na podporu umenia. Fotofestival sa bude odohrávať na 3 miestach v rámci mesta Zvolen: park Ľ. Štúra (vedľa Europa SC), Divart (tlačiareň fotografií a fotoštúdio, Dukelských hrdinov 20) a Dom Kultúry ŽSR. Celý program festivalu, okrem večerných koncertov, je prístupný návštevníkom zdarma. 
“Prevedieme vás svetom fotografie” je hlavnou myšlienkou a mottom festivalu. Našim cieľom je ukázať všetkým návštevníkom fascinujúci svet fotografie od jej vzniku až po súčasnosť. Čaká vás ukážka historických spôsobov tvorby fotky, ktorú si aj sami môžete vyskúšať. Súčasťou festivalu je aj výstava súčasných autorov a diskusia k ich tvorbe. Pripravili sme program, ktorý ulahodí každému bez ohľadu veku či znalosti fotografickej tématiky.  

Fotofestival 2023/ Mária Magdaléna

Na čo sa môžete tešiť?

Otvorenie festivalu prebehne v parku Ľ. Štúra o 10:00h. Prístupná bude výstava fotografov Rudolfa Baranoviča a Borisa Németha a pre mladšie ročníky, ale nielen pre ne, aj workshop kyanotypie. Je to historická technika tvorby fotografií pomocou fotocitlivého materiálu, v tomto prípade emulzie nanesenej na akvarelový papier, a prikladania rastliniek listov a iných prírodnín. K “vyvolaniu” takejto fotky nám stačí len slnečné žiarenie. Výsledkom je tmavomodrý (cyan, od toho je odvodený názov) obrázok, na ktorom sú rastlinky zobrazené inverzne, teda biele.
V rámci sprievodného programu sa môžete od 13:00 tešiť aj na The Jollylook. Sú to fotografický nadšenci, ktorých spája nielen láska k fotografii, ale aj vášeň pre tvorbu, a ako sami hovoria: “Zachytávanie magických okamihov z bežného ľudského života”. Fotoaparáty, ktoré pri tvorbe využívajú sú napriek svojmu historickému vzhľadu veľmi moderné, využívajú technológiu tlače na instax formát. 
Počas celého dňa, od 10:00 do 16:00, bude v Divarte prístupná expozícia k analógovej fotografii. Okrem historických, ale aj modernejších fotografických prístrojov, si budete môcť spraviť krátky kvíz zameraný na zaujímavosti z oblasti filmovej fotky a historie jej vývoja. Po celý čas vám budú k dispozícii odborní pracovníci, ktorí ochotne zodpovedia všetky vaše otázky. 

Jollylook/ Andrea Laková/ OZ K.U.S.

Na koho sa môžete tešiť?

V poobedňajších hodinách sa môžete tešiť na stretnutie s autormi výstavy a na moderovanú diskusiu. Rudolf Baranovič a Boris Németh nám porozprávajú o svojej tvorbe, o tom čo ich inšpiruje a aké fotografické témy ich momentálne oslovujú. 
Rudolf Baranovič je fotograf, ktorého tvorbe dominuje pouličná, reportážna, a koncertná  fotka. Známy je sériou nezameniteľných čiernobielych fotografií z ulíc Bratislavy. Do svojich kompozícií zasadzuje príbeh a zaujímavé momenty. Na festivale budete mať možnosť vidieť jeho fotografie zachytávajúce atmosféru ulíc Londýna.
Boris Németh študoval fotografiu na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, na ktorej v roku 2011 ukončil doktorandské štúdium. V súčasnosti na škole pôsobí ako externý pedagóg reportážnej fotografie. Od roku 2006 je fotografom v časopise .týždeň. Na festivale budete mať možnosť vidieť jeho sériu portrétov s názvom Nositelia. Séria fotografií zachytáva ľudí, ktorí istým spôsobom zanechávajú svoju stopu v kultúre našej krajiny.

Foto: Boris Németh/ Rudolf Baranovič

Večerný program

Večerný program bude patriť metalovej hudbe a projektu Sick Minded Cult, ktorý predstaví najnovšiu sériu fotografií s názvom Mária Magdaléna. Sick Minded Cult je umelecké zoskupenie, ktoré ako médium sebavyjadrenia využíva fotografiu, video a v poslednom období aj módny dizajn. Jeho traja členovia vám okrem fotiek predstavia aj klip ku skladbe Demonic Eyed s názvom Inkvizícia, ktorý vznikol na motívy príbehu Márie Magdalény. Môžete sa tešiť na plnohodnotný večer plný umenia a hudby.
Okrem fotiek uvidíte v Dome Kultúry ŽSR aj kapely: Demonic Eyed, Ruineum, Raznutra a Brain Dealers. Lístok na koncerty si môžete zakúpiť TU.

Demonic Eyed/ Raznutra/ Ruineum/ Brain Dealers

Veríme, že vás program osloví a vidíme sa v sobotu 23.9. na Fotofestivale vo Zvolene.



Uverejnené

Aspekty ženy

Projekt Aspekty ženy nie je len o fotkách alebo o móde, je spojením fotografie, módneho dizajnu a filozofie. Vnímania ženskosti, prepojenia prírody a človeka, zdôrazňujúc jej silu a zároveň zraniteľnosť. Kolekcia kimon čerpá z japonskej kultúry, no zámerom nie je ju napodobniť. Slúži len ako vyjadrovací prostriedok, ako jazyk, v ktorom keď dokážeme čítať medzi riadkami, stierajú sa rozdiely medzi kultúrami a národmi. Zostáva len to podstatné, bytie samotné. Každý jeden použitý detail, farebnosť, materiál, make up, svetlo, je dôležitý pre konečné vyznenie a správnu interpretáciu diela. Presnosť zachytenia detailov, svetlo či výraz sú však len formou, ktorá dáva obsahu tvar a tým nám umožňuje lepšie a hlbšie pochopiť hlavnú myšlienky diela. Tak ako rôzne aspekty, tváre ženy, tvoria v jeden moment celok, tak aj použité média, fotku, módu atď., treba vnímať ako súčasť väčšieho celku s hlbším významom. 

Nežná dievčina, vášnivá bohyňa, múdra matka a silná bojovníčka – to sú štyri stránky osobnosti, štyri charakteristiky, štyri aspekty ženy. Žena ich prežíva všetky súčasne, no vždy jedno dominuje a ostatné sú v úzadí. Fotografie zobrazujú ženy ako cyklickú bytosť, vyjadrenie aspektov je zároveň zobrazením štyroch ročných období.

Nežná dievčina/princezná

Predstavuje najjemnejšiu časť ženy, je citlivá a vnímavá, dokáže veľa dať, no  zároveň je zraniteľná. Svojou láskou otvára aj iných a tým ich vytrháva z  temnoty. Biele kimono so zeleným lemom a kvetovaným vzorom symbolizuje jar, rozkvet, mladosť, nevinnosť. 

Nespútaná vášnivá bohyňa

Jej červené kimono je symbolom silnej sexuality.  Je to žena, ktorá vie čo chce, sebavedomá a vyžaruje neuveriteľnú ženskosť. Miluje mužov a dáva to najavo svojím telom, chôdzou a celou svojou prirodzenosťou. No zároveň vníma svoju hodnotu. Vášnivá bohyňa ukrýva svoju pravú tvár za maskou Kitsune, ktorá jej prepožičiava magické schopnosti.

Múdra matka

Stelesňuje jedinečnú úlohu ženy, ktorú muž nie je schopný naplniť. Až tým, že daruje život sa stáva celistvou. Strom je znakom plodnosti.  Je to schopnosť učiť  sa a  zároveň svoje učenie odovzdávať ďalej.  Modro-čierna farebnosť symbolizuje stabilitu a múdrosť.

Odvážna bojovníčka 

Odvaha bojovať a vytrvať vo svojich rozhodnutiach. Symbolizuje tiež odvahu odpútať sa od všetkých túžob a lipnutí na materiálnych veciach. Je to nezávislá žena, ochotná vzdať sa komfortu, aby mohla získať oveľa viac. Čierne kimono je symbolom smrti pozemských hodnôt. Tento model je unisex, vhodný pre mužov aj ženy.

Kolekcia je tvorená s ohľadom na prírodu a našu planétu. Kimoná sú z udržateľných materiálov ako je viskóza a bio bavlna s certifikátmi ECOVERO.  Pokiaľ ide o spotrebu vody a chemikálií a uhlíkovú stopu, ECOVERO™ je ekologicky najzodpovednejšia textília, ktorá prekonala nielen ostatné typy umelého hodvábu, ale aj bavlnu.

Výstupom z projektu je 12 fotografií, ktoré sme sa rozhodli vydať aj ako kalendár. Jeho zakúpením podporíte našu ďalšiu tvorbu. Kúpiť si ho môžete TU.

Na projekte spolupracovali

Módna návrhárka – Petra Hrončeková

Fotografka – Mirka Sliacka 

Muah – Lenka Vrbiaková

Modelky – Hanka Pham a Danka Pham

Video – Martin Ploky Gajdošík

Idea-bonsaj

Ateliér Divart

Naša ponuka fine art médií.

10.7€

FOMEI Collection Baryta SILK 310. Pravý barytový papier pre farebnú a tónovanú fotografiu.

8.9€

Hlboko matný, nekyslý textúrovaný inkjet papier s podložkou zo 100% bavlny Prosím zvoľte

8.9€

Hladký FineArt papier pre špičkové umelecké reprodukcie Prosím zvoľte si rozmer a

7.6€

Fotografický polomatný inkjet papier prémiovej kvality a vysokej plošnej hmotnosti Prosím

5.3€

Najpredávanejší lesklý inkjet fotopapier. Prosím zvoľte si rozmer a nahrajte obrázok. Ak

5.4€

Hlboko matný prémiový fotopapier s extra prirodzeným podaním čiernej. Papier pre menej

Uverejnené

Krajina Okamihu 2

Krajina Okamihu 2 je pokračovaním úspešnej krajinárskej výstavy fotografií s rovnakým názvom, ktorú sme uviedli v priestoroch Lesníckeho a drevárskeho múzea vo Zvolene v roku 2017. Sme radi, že vám pod dlhšej odmlke môžeme sprostredkovať tvorbu slovenských krajinárskych fotografov naživo. Krajina nie je jednotvárna nemenná entita. Tá istá krajina je iná v každom jednom okamihu. Vplyvom počasia, ľudskej činnosti či dokonca našej vlastnej nálady sme viac či menej schopní vnímať jej farebnosť, tvary a krásu. A práve zachytenie konkrétneho okamihu, ktorý sa už možno nikdy nezopakuje ženie fotografov v ústrety nečasu a nepohode, no oni už tušia, že výsledok bude stáť za to. Predstavujeme vám tvorbu siedmich slovenských krajinárskych fotografov: Mariana Kurica, Filipa Hrebendu, Adriana Mišiaka, Ľuboša Čerešňáka, Michala Ďurdinu, Jozefa Sádeckého a Gabriela Antala. Prostredníctvom ich fotografií navštívime nielen krásy Slovenska, ale aj talianskych Dolomitov či ďalekého Islandu.

Marian Kuric

Narodil sa v Lučenci. O fotografiu sa začal zaujímať v roku 2011. Ako sám hovorí: “K nadšeniu a túžbe zachytiť pekné momenty z výletov sa pozdejšie pridala chuť zlepšovať sa či už priamo na mieste fotenia, alebo v spracovaní fotografie ako takej. Z hobby fotografie sa tak stalo moje poslanie.” Už niekoľko rokov organizuje fotoexpedície a foto-workshopy, kde odovzdáva svoje skúsenosti a know-how. Je členom Asociácie profesionálnych fotografov Slovenskej Republiky (APFSR) a zároveň aj ambasádorom filtrov značky VFFOTO.

foto:Marian Kuric

Filip Hrebenda

Zameriava sa na umeleckú fotografiu krajiny. Pochádza z Revúcej a aj preto neďaleká Muránska planina a Nízke Tatry boli miestom, kde sa jeho vzťah k fotografii začal. Jeho tvorba zožala úspech na miestnych aj medzinárodných súťažiach. Od roku 2020 je členom Asociácie Profesionálnych Fotografov Slovenska (APFSR). Za jeden z jeho najväčších úspechov považuje dvojnásobné prvenstvo v prestížnych súťažiach “Budapest International Foto Awards” (BIFA) a “Tokyo International Foto Awards” (TIFA) s fotografiou “Born of Fire” a to v jednom roku (2021). V roku 2018 otvoril svoj prvý skupinový workshop vo Vysokých Tatrách. Odvtedy už viedol vyše 30 skupinových workshopov a expedícií na Slovensku, v Talianskych alpách a na Islande.

foto: Filip Hrebenda

Adrian Mišiak

Žije v Banskej Bystrici. Poloha rodiska do významnej miery ovplyvnila aj jeho záľuby. Hornaté okolie Banskej Bystrice predurčuje k tomu aby mal človek blízko k prírode. S fotoaparátom sa začalo jeho túlanie po Kremnických vrchoch, Veľkej Fatre, Nízkych Tatrách aj Poľane a to hlavne so zameraním na huby, ich zbieranie, ale aj fotografovanie. Postupne sa dostal aj k foteniu krajiny, a práve krajinárska fotka tvorí v súčasnosti veľkú časť jeho portfólia.

foto: Adrian Mišiak

Ľuboš Čerešňák

Fotografii sa venuje od roku 2016. Ako krajinár – fotograf obľubuje tatranské východy a západy slnka spojené s bivakovaním na štítoch. Rád však vycestuje aj do Dolomitov, ktoré podľa jeho vlastných slov “svojou majestátnosťou vyrážajú dych a človek tu môže stráviť veľa času, no stále mu ostávajú miesta, kam sa môže vrátiť na ďalší krát.” Rodák zo Zvolena prezentoval svoju tvorbu aj na našej prvej krajinárskej výstave “Krajina okamihu”.

foto: Ľuboš Čerešňák

Michal Ďurdina

Jeho zanietenie pre fotografiu sa začalo naplno prejavovať v roku 2016. Za svoje prvé vydarené fotky považuje sériu fotografií z Ďumbiera, z ktorých ukážku ste mohli vidieť aj na výstave Krajina Okamihu v r. 2017 vo Zvolene. Odvtedy precestoval kus sveta a svojím fotoaparátom zachytil horské masívy Himalájí, Dolomitov či sopky Islandu. Na fotosúťaži festivalu dobrodružných filmov Horyzonty 2021 získala jeho fotografia s názvom “Sila” druhé miesto.

foto: Michal Ďurdina

Jozef Sádecký

Pôsobí v Považskej Bystrici ako svadobný a krajinársky fotograf. Spoznávanie slovenskej krajiny je preňho nočným dobrodružstvom. “Skoré výstupy po tme lesom, zima, vietor, dážď a pred sebou jediný cieľ. Zažiť prvé svetlo na vrcholkoch hôr. Stáť nad oblakmi, zachytiť neopakovateľné momenty a atmosféru zobúdzajúcej sa krajiny. Vidieť veci, ktoré trvajú len krátky okamih. Práve to je krásne na krajinárskej fotografii”, ako sám priznáva. V roku 2021 sa zaradil medzi členov Asociácie Profesionálnych Fotografov Slovenska (APFSR). Ako ambasádor spolupracuje s viacerými firmami s fototechnikou. Má za sebou niekoľko autorských výstav. Podarilo sa mu získať rôzne ocenenia na Slovensku aj v zahraničí.

foto: Jozef Sádecký

Gabriel Antal

Fotograf a cestovateľ z Banskej Bystrice, jeho najväčšou vášňou je cestovateľská reportáž a fotenie krajiniek. Miluje magický Island, ale pokoj a peknú kompozíciu rád hľadá aj na Hriňovských lazoch.

foto: Gabriel Antal

Vernisáž k výstave Krajina Okamihu 2 uvedieme 21.4.2022 v priestoroch Divartu. Výstava potrvá do 31.5.2022. Radi vás uvidíme!

FOTO Z VERNISÁŽE

divart_logo_nove
Uverejnené

O krajine – Výstava fotografií

Výstava O Krajine je zameraná nielen na prírodné krásy našej Zeme, ale hlavne na ich majestátnosť, no zároveň krehkosť. Už v poradí druhú výstavu krajinárskych fotografií sme sa rozhodli usporiadať práve v období, keď stále viac celý svet diskutuje o potrebe ochrany krajiny a dopadoch klimatických zmien. My, ľudia dokážeme svojou činnosťou krajinu obohatiť, ale do veľkej miery ju už dlhodobo poškodzujeme. Niektoré z týchto zmien, to už dnes vieme, sú nezvratné. A práve fotografiami, ktoré vám predstavujeme, chceme poukázať na dôležitosť uvedomenia si vlastnej zodpovednosti za to, či tieto krásy budú mať možnosť obdivovať aj ďalšie generácie. Krajina je priestor nášho bytia. Od nepamäti určovala vývoj našej existencie a dnes máme my významný vplyv na to, ako bude vyzerať krajina budúcnosti.

Dušan Dobák

Krajinárskej fotke sa venuje 5 rokov. Dlhodobo žije a pracuje v zahraničí, no pri návrate na Slovensko vždy rád zavíta do Tatier. Okrem vysokohorských štítov ho však láka aj vertikálne menej členitý terén. Rodák zo Zvolenskej Slatiny rád zachytáva mierne kopcovité lúky za dedinou: “Pri západe slnka či pri búrkach v okolí je to ideálne vyvýšené miesto na zachytenie posledných slnečných lúčov na okolitých kopcoch či bleskov udierajúcich z prechádzajúcich búrkových mračien.”

Ktorá bola tvoja prvá fotka, na ktorú si hrdý?

V čase kúpy môjho prvého fotoaparátu som mal na pláne hneď niekoľko zahraničných výletov. Myslím, že pri tom najpamätnejšom ma moje kroky viedli do Švajčiarska, v ktorom mi bolo umožnené vidieť a zachytiť monumentálnosť Álp, pri prekonávaní rôznych horských priechodov. Keďže fotografie zachytávajúce rozmernosť krajiny navôkol sú doposiaľ jedny z mojich najobľúbenejších, určite to bola fotografia z tamojšieho prechodu Grimsel Pass zobrazujúca kľukatú cestu vedúcu po okraji hory nadol, až k čiastočne hmlou zahalenému jazeru Grimselsee.

Vidíš v priebehu niekoľkých rokov zmeny v týchto lokalitách (z environmentálneho hľadiska, pozitívne či negatívne)?

Čo sa týka Tatier, bude to hlavne budovanie nových komplexov ktoré s veľkou pravdepodobnosťou neprinesú nič pozitívne z environmentálneho hľadiska. O ničom pozitívnom sa nedá hovoriť ani v prípade zväčšujúceho sa smetiska nad obcou Zvolenská Slatina, od ktorého musím neraz odkláňať zrak pri pohľade na západ slnka. K tomu sa pripája prípadná výstavba diaľnice, ktorá momentálne končí neďaleko tejto lokácie, a ktorá nepochybne zmení túto oblasť ešte viac.

Pociťujete pri svojich návštevách hôr negatívny vplyv masového turizmu?

Úprimne, ako ľudí pribúda, určite sa odohrajú prípady v štýle odhodených odpadkov, či vyplašenej zvery, no toho času nebadám nejak akútne zvýšený výskyt týchto neduhov a len dúfam, že disciplína ľudí, ktorí sa radi oddávajú spoznávaniu hôr, ostane aspoň na takej úrovni aká je dnes.

Predstavené Fotografie

Ľuboš Čerešňák

Fotografii sa venuje od roku 2016, v poslednej dobe fotí hlavne horskú fotku. Obľubuje tatranské východy a západy slnka spojené s bivakovaním na štítoch. Rád však vycestuje aj do Dolomitov, ktoré podľa jeho vlastných slov “svojou majestátnosťou vyrážajú dych a človek tu môže stráviť veľa času, no stále mu ostávajú miesta, kam sa môže vrátiť na ďalší krát.”

Ktorá bola tvoja prvá fotka, na ktorú si hrdý a kam sa odvtedy posunula tvoja tvorba?

Prvá fotka ktorá sa mi páčila som spravil na jeseň 2016 na Pustom hrade. Jesenná inverzia, krvavá obloha, farebne stromy. Vtedy som preferoval sýte farbičky na fotkách. Keď sa na to spätne pozriem, tak už to dávno neplatí. Dnes majú moje fotky reálnejšie farby.

Vidíš v priebehu niekoľkých rokov zmeny v týchto lokalitách?

Turistika je čím ďalej tým populárnejšia takže pribúda aj počet návštevníkom. S tým je spojená aj masová výstavba hotelov napr. v Demänovskej doline, ktorú developeri premenili na jedno veľké stavenisko.
Ďalej je to vyhliadková veža na Štrbskom plese, ktorá tam, podľa môjho názoru,  nemá vôbec čo hľadať. Rúbanie stromov v národnych parkoch – Nizke Tatry, Vratna dolina, je tiež významným negatívnym vplyvom človeka na prírodu.

Pociťujete pri svojich návštevách hôr negatívny vplyv masového turizmu?

V Tatrách chýbajú najmä toalety popri turistických chodníkoch. Cesta zo Štrbského na Popradské pleso je obsypaná servítkami z každej strany. To je veľmi zlá vizitka pre naše hory.

Letná sezóna je spojená s problémami s parkovaním, prepchatými cestami, plnými turistickým chodníkmi a celoročne aj obsadenosťou vysokohorských chát.

Predstavené Fotografie

Michal Ďurdina

Jeho zanietenie pre fotografiu sa začalo naplno prejavovať v roku 2016.  Za svoje prvé vydarené fotky považuje sériu fotografií z Ďumbiera, z ktorých ukážku ste mohli vidieť aj na výstave Krajina Okamihu v r. 2017 vo Zvolene.

Máš oblasti, ktoré sú pre fotku tvoje obľúbené a chodievaš tam pravidelne?

Keďže mám rád hory, tak mojím najobľúbenejším miestom pre fotografiu sú Vysoké Tatry… V zahraničí napr. Talianske Dolomity.

Vidíš v priebehu niekoľkých rokov zmeny v týchto lokalitách (z environmentálneho hľadiska)?

V niektorých lokalitách určite dochádza k odlesňovaniu…

Pociťuješ pri svojich návštevách hôr negatívny vplyv masového turizmu?

V horách som väčšinou okolo západov, východov Slnka, prípadne v noci, vtedy tu moc turistov nie je :).

Predstavené Fotografie

Výstava sa kôli pandemickej situácii nakoniec nekonala a uskutoční sa po zlepšení situácie.

Výstava a jej organizácia bola podporená z fondov Európskej Únie

Uverejnené

Rudolf Baranovič – Vo Svojom Živle

V septembri tohto roka sme v klube Wake up vo Zvolene usporiadali výstavu fotografií Ruda Baranoviča pod názvom “Vo svojom živle”. Séria 20 fotografií zachytáva počasie, jeho vrtochy v uliciach Bratislavy. Od lejakov cez búrky, sneženie s nepríjemným vetrom až po hmlisté rána, kedy vám zima lezie až pod nechty. Rudolf Baranovič je fotograf, ktorého tvorbe dominuje street, reportážna, koncertná a dokumentárna fotka. Zviditeľnil sa čiernobielymi fotografiami z ulíc, najmä svojho rodného mesta Bratislava, ale aj z iných miest Slovenska, ktoré navštívil

Ako si sa dostal k fotografií? Pamätáš si ešte na svoju prvú fotku?

Dobrá otázka. Veru neviem si spomenúť čo som odfotil ako prvé, boli to všetko bežné fotografie, aké už každý raz odfotil, ale fotografia ma vždy priťahovala. Či už to bolo cez pohľadnice, ktoré som v detstve zbieral, alebo ma fascinoval filmový fotoaparát, ktorý mal otec odložený v sekretári a mal som zakázané ho chytať. Ale trvalo roky, než som sa dostal k fotografovaniu v takom zmysle, ako ho vnímam teraz. K fotke ma výrazne pritiahlo zamestnanie, pretože som mal prístup k najnovším fotoaparátom. No a to už bol len krok k tomu, že som cítil potrebu nielen pracovať, ale aj tvoriť. Tvoriť niečo,čo ma naplní a čo spraví niekomu radosť.

Spomínaš si na svoju prvú dobrú fotku? Je nejaká fotka, ku ktorej sa stále rád vraciaš?

Túto fotografiu, ktorú málokedy ukazujem, som odfotil v júni 2010. To už vo mne bublalo to, že nechcem len stlačiť spúšť, aby som odfotil, kde som bol a čo som videl. Chcel som dať fotografii formou aj obsahom niečo zo seba, akoby svoju výpoveď.

Áno, mám jednu fotografiu, ku ktorej sa veľmi rád vraciam. Je to už jedna z tých, ktorú považujem za obsahovo a aj technicky veľmi dobrú. Bola už aj na mestskej výstave a každému hneď utkvie v pamäti. Mám ju veľmi rád kvôli obsahu, kvôli tej bezprostrednosti a emócií ľudí na fotke.

Čo si všimneš na fotke ako prvé, čo jej nesmie chýbať? Kde je pre teba hranica medzi dobrou a priemernou fotografiou?

Porovnám to s hudobným nástrojom alebo kapelou. Hneď si všimnene, či je nástroj dobre naladený alebo hrá falošne, či je kapela dobre zohratá alebo sa ešte hľadajú. To je tá technická časť. Zároveň podľa toho čo nás baví, čo nás oslovuje, v čom sme vzdelaní, podľa toho počúvame hudbu, vyberáme si z toho spektra žánrov to, čo nám uchu a duši lahodí. A tak vnímam aj fotografiu, po technickej stránke nebazírujem na tom, aby fotka bola technicky dokonalá, čiže ostrá a plná detailov a bez šumu, ale aby sa v nej dalo čítať ako v knihe. Čiže kompozícia by mala byť taká, aby všetko na fotke do seba logicky zapadalo a aby sa nič navzájom nerušilo, prípadne, aby nosnú myšlienku neprehlušila obsahovo – doplnková časť. No a obsahovo ma musí žáner a samotná myšlienka, ktorú autor dostal do fotografie osloviť. Tak ako hudba. Cítim v tom paralelu. Hranica medzi dobrou a priemernou fotografiou ? To j veľmi subjektívne aj práve kvôli tomu čo som popísal. Nevzdelanému alebo nedostatočne vzdelanému divákovi stačí aby fotografia bola pekná. A super preňho je, ak zaujme hneď na prvý moment. Vzdelaný, skúsený divák hľadá niečo viac, skúma čo dal fotografii zo seba autor, ide do hĺbky a má rád, ak fotografia je taká na skúmanie, na pozastavenie sa. Opäť tam vnímam paralelu k hudbe. Každý hudobný smer má svojich priaznivcov, ale aj odporcov. A tak je to aj v poriadku.

Aké ocenenie za tvoje fotky ťa najviac potešilo?

Ajeje. Ocenenie je zradná vec. Môže ťa uspokojiť, že si už na vrchole, zdvihne ti ego, opantá ťa. Podvedome každý, čiže aj ja, ocení uznanie, ale nie za každú cenu. Dokonca som zistil, že keď sa zapojím do súťaže, tak ma to skôr rozptyľuje, respektíve rozladí. Nesústredím sa potom na svoju prácu (fotografovanie), ale čakám či nepríde to uznanie. Preto radšej na sebe neustále pracujem.

Čo by si robil keby si nefotil?

Viac by som čítal, viac by som sa venoval turistike, rodine… A hudbe.

Kto zo slovenských autorov je tvojím vzorom?

Uff, tak toto by bolo nadlho. A bol by to siahodlhý zoznam autorov rôznych žánrov a určite by som aj niekoho sklamal, že som ho nespomenul. Máme na Slovensku veľmi veľa dobrých fotografov, to viem jednoznačne potvrdiť. Z tých čo už nežijú, pár mien môžem spomenúť: Tibor Huszár, Karol Kállay, Karol Plicka, Dezider Hoffman, Martin Martinček, Milan Rastislav Štefánik.

Čo by si poradil človeku, ktorý sa chce venovať fotke? Čím začať ?

Okamžite zobrať do ruky fotoaparát a fotiť, fotiť, fotiť. Dnes digitálna doba umožňuje fotiť koľko len chcete bez nákladov. To treba využiť na maximum. No a popritom v druhej línii sa vzdelávať a porovnávať svoju tvorbu (začiatočnícku myslím) s autormi, ktorých rešpektujem a majú cit pre kompozíciu a dobrý obsah. Vzdelávať sa čítaním literatúry o fotografii. Ja milujem napríklad knihu Fotografické videnie a zobrazovanie alebo aj Príbeh fotografie. Samozrejme mám rád autorské knihy, našich aj svetových autorov. Dá sa v nich nájsť množstvo inšpirácie pre svoj posun. Dôležité je tiež diskutovať s fotografmi o fotografii.

Čo hovoríš na výstavu vo Wake upe?

Nuž v prvom rade veľké poďakovanie Mirke Sliackej a galérii Divart, že ma oslovili a dali mi príležitosť ukázať svoju tvorbu ľuďom vo Zvolene. Sú to krasne klubové priestory, kde bývajú výborné koncerty a aj výstavy autorov s veľmi zaujímavou tvorbou. Je to pre mňa česť, že som mohol tam vystavovať vďaka Vám. Bol to pre mňa zážitok.

Ďakujeme za rozhovor.

Blog : Mirka Sliacka

Uverejnené

Róbert Ragan – 24 hodín vo Wu-chane

Radi spoznávame a predstavujeme ľudí, ktorí svojou tvorbou nepresviedčajú o jej dôležitosti, skôr ju berú ako prirodzenú súčasť samého seba. Obzvlášť, keď sú to ľudia, u ktorých sa spájajú viaceré druhy umenia. Jedným z nich je aj Róbert Ragan. Je známy hlavne ako hudobník, kontrabasista, pôsobiaci v projektoch ako Pacora Trio, NBS Trio alebo Bashavel. Pôsobí tiež ako pedagóg na Konzervatóriu Jána Levoslava Bellu v Banskej Bystrici. My ho ale registrujeme aj ako šikovného fotografa, ktorý zachytáva nielen jeho hudobné potulky, ale aj všedné obrazy života, prírodné momentky, a to s veľkým vkusom pre čiernobielu fotografiu. Jednou takou potulkou bola aj cesta do ďalekej Číny v rámci turné Symfonického orchestra Slovenského rozhlasu tesne pred pandémiou. Keďže na jeho cestách fotoaparát nesmie chýbať, doniesol si sériu fotografií aj priamo z mesta, v ktorom sa to všetko začalo, a my sme si ju dovolili preniesť do tlačenej podoby. Výstava v klube Wake Up Zvolen potrvá do 31.08.2020. Fotografie sú predajné. O tom, ako sa autor dostal k fotografii a s hudbou až do ďalekého Wu-chanu sa dozviete v našom blogu.

Ste špičkový džezový hudobník, hrávate po celom svete, účinkujete v niekoľkých hudobných zoskupeniach. V posledných rokoch ste začali uverejňovať a vystavovať svoje fotografie. Ako ste sa dostali od hudby k fotke ?

Bude to mať asi súvis s tým, že ešte v detských rokoch som mal popri vzťahu k hudbe veľmi rád aj výtvarné umenie, študoval som velikánov svetovej maľby a aj sám som aktívne rád maľoval. Samozrejme, bolo to na úrovni detskej záľuby, ale niečo z toho asi pretrvalo a v neskoršom veku sa pretransformovalo do vášni ku fotografii.

Prevažná časť vašich fotiek sa dá zaradiť do street photography žánru. Ako si vyberáte tému, na ktorú idete fotiť?

Tu asi vo v drvivej väčšine prípadov platí, že téma si vyberá mňa. Málokedy sa vyberám fotiť niečo konkrétne, skôr vyberám fotoaparát, keď ma niečo nečakane zaujme.

Tento žáner je do veľkej miery o ľuďoch a situáciách, v ktorých sa ocitajú. Oslovujete ľudí, ktorých fotíte priamo alebo sa snažíte o to zachovať autentickosť záberu a nezasahovať do deja?

Tu sú možné dva prístupy, ja sa väčšinou snažím byť neviditeľnou muškou, ktorá danú situáciu zachytí tak, ako sa v reále prebieha. No sú samozrejme aj situácie, kedy nadviažem kontakt a fotím s „priznaným“ fotoaparátom.

Je niečo čo by ste nikdy nefotili?

Určite. V takých situáciách sa snažím počúvať svoj vnútorný hlas.

Ktorá vaša fotografia je vašou najobľúbenejšou?

Hovorí sa, že je to fotografia, ktorú sa mi nepodarilo odfotiť, v mojom prípade sú to asi fotky mojej najbližšej rodiny.

Tvorbu ktorého fotografa obdivujete a inšpiruje vás?

Fotografov, ktorých obdivujem je naozaj dlhý zoznam, menovite teda aspoň zopár: zo slovenských Karol Kállay, Martin Martinček, Peter Župník, Tibor Huszár. Zo svetových André Kertész, Josef Koudelka, Jason Eskenazi, Saul Leiter, Mary Ellen Mark, Larry Towell a mnohí ďalší.

Má podľa vás fotografia niečo spoločné s hudbou?

Fotografia má s hudbou spoločné veľmi veľa. Zachytenie príbehu, nálady, atmosféry, kompozíciu, moment prekvapenia, improvizáciu.

Na jeseň minulého roka ste spolu so Symfonickým orchestrom Slovenského rozhlasu cestovali na turné po Číne. Dostali ste sa aj do dnes už známeho mesta Wu-chan a strávili ste tam 24 hodín (odtiaľ pochádza ja názov výstavy). Čo vás za takto krátky čas najviac v meste oslovilo a zanechalo najsilnejší dojem? Či už v pozitívnom alebo negatívnom význame.

Vo Wu-chane sme strávili skoro 24 hodín, je to veľké moderné mesto, no je pravda, že miestne trhy pôsobia pre našinca dosť odstrašujúco, či už živým zvieracím sortimentom, ktorý ponúkajú, ako aj úrovňou hygieny. Musím však poznamenať, že v jednej obyčajnej pouličnej reštaurácii sme vo Wu-chane mali asi najväčší kulinársky zážitok celého turné v podobe skvele opečeného mäsa s ryžou.

Čína je najľudnatejšou krajinou sveta. Fotí sa na takýchto miestach ľahšie ako v historických uličkách malebných mestečiek alebo je to naopak náročnejšie?

V Číne sa fotí vo väčšine prípadov veľmi dobre, ľudia sú milí a priateľskí, v porovnaní s inými krajinami, napr. Latinskou Amerikou sa tam človek cíti omnoho bezpečnejšie, aj keď na druhej strane, niekedy sa zdá tej kontroly až priveľa.

Róbert Ragan – Rodený Banskobystričan, hudobník a pedagóg na Konzervatóriu J.L.Bellu. Otec troch detí. Ako hudobník reprezentoval Slovensko v desiatkach krajín Európy, Južnej, Severnej Ameriky a Ázie. Je držiteľom Ceny Ladislava Martoníka, ktorú mu v roku 2003 udelil Hudobný fond “za intenzívnu dlhodobú aktivitu v popularizácii a rozvoji jazzovej hudby na Slovensku”.

Ďakujeme za rozhovor.

Foto : Róbert Ragan | Blog : Mirka Sliacka |

raganBlog
Uverejnené

Wake Up – Wýstava FOTOPALETY1

V Divarte sa už dlhšie tešíme, že budeme mať možnosť vystavovať fotografie v priestore, ktorý už Zvolen celkom potreboval. Priestor, kde sa môže stretávať verejnosť a užívať si rôzne umelecké utešenie. Ten čas sa naplnil a my sme sa s radosťou zapojili do tvorivého procesu vytvárania podmienok pre zviditeľňovanie fotografie. Vo wake-upe plánujeme usporadúvať výstavy a vernisáže rôznych fotografických žánrov a kedže je všetko pripravené, my môžeme predstaviť prvú výstavu miestnych i nemiestnych fotografov. Na začiatok sme pripravili takú pestrú fotožánrovú všehochuť. Vybrali sme štyroch autorov, ktorých Vám v tomto článku predstavíme.

Henrich Juhasz

Jeho štýl nieje vyhradený, zameriava sa na detaily idúce až do makra, ktoré zachytáva a spracúva zaujímavým spôsobom. V jeho tvorbe sa nájde kopec prírody, ľudí aj športovej fotografie. Rád sa s fotkami vyhrá postprodukčne. Zaoberá sa taktiež tvorbou videa.
Heňo na Instagrame

foto:Henrich Juhasz

Roman Jedinák

Roman je fotograf, ktorý bol predstavený v našom predchádzajúcom blogu. Je pre nás potešením môcť sa pokochať jeho fotografiami nielen na obrazovke. Na fotografiách si zgustne niekedy až odvážnymi úpravami, ktoré dávajú priestor fantázii a odzrkadlujú jeho cit pre farebnosť, či záľubu vo fotení starými objektívmi. Venuje sa hlavne prírodným motívom, v jeho tvorbe prevažujú fotografie rastlín a kvetov.
Roman na instagrame

foto: Roman Jedinák

Ivan Derka

Ivan rád cestuje. V jeho fotografiách sú často tieto cesty zachytené formou STREET fotografie. Zaujme na nich hlavne pohyb, ktorý sa mu darí na fotkách vystihnúť. Hľadá moment, zaujímavú situáciu a jeho obľúbenou farbou je čierna a biela : ) Rád si zafotí aj portrét. Formuje a tvorí umelecké zoskupenie Sick minded cult, kde píše aj zaujímavé blogy.
Ivan na Instagrame

foto: Ivan Derka

Mirka Sliacka

Dokáže citlivým spôsobom zachytiť moment, pohyb či detail. Jej zamerianie je vskutku pestré. Asi nieje žáner, ktorý by ešte nevyskúšala. Odhliadnúc od toho, že je zakladateľkou firmy Divart a zoskupenia Sick minded cult, pre ktorých fotí množstvo art či fashion fotografií sa v jej tvorbe nachádza veľa portrétov, prírodných aj mestských detailov. Jej momentálnou vášňou sa stala výroba fotografií fotochemickou cestou nazývanou taktiež kyanotypia.
Mirka na instagrame

foto: Mirka Sliacka

Toto by boli prvý štyria fotografi, ktorých Vám predstavíme v našom novom Zvolenskom prebudení – klube Wake up. Už od piatku 17.01 tam bude visieť 24 fotografií vo formáte 60×40 vytlačených na médiu fomei portrait matt, osadených v kvalitných hliníkových rámoch.
Tešíme sa va Vašu účasť.

divart_logo_nove
Uverejnené

Krajina Okamihu 2018

KRAJINA OKAMIHU

Výstava fotografií

Šesť fotografov, šesť rôznych pohľadov na krajinu, 24 fascinujúcich záberov prírodných scenérií. Krajina ako priesečník človeka a prírody, jej poetika, maličkosť jednotlivca, minimalizmus, ale aj veľkoleposť prírody. To všetko môžete uvidieť a zažiť na výstave pod názvom Krajina okamihu 2018. Autori na nej prezentujú fotografie prevažne zo Slovenska, ale aj zo svojich potuliek po zahraničí. Predstavia sa vám fotografi: Ľuboš Čerešnák, Michal Durdina, Soňa Čermáková, Svetozár Janota, Peter Babiak, Pavol Albert. Autorov sme vyspovedali a pýtali sme sa ich: Ako sa dostali k fotografii? Prečo si vybrali práve  krajinársku fotku? A aká je hlavná myšlienka ich tvorby?

arrowW

Peter Babiak

Považujem sa skôr za turistu ktorý rád fotí, než za fotografa. Preto začiatok  mojej tvorby neurčím. Fotil som si všetky miesta, ktoré som navštívil, ale to skôr na pamiatku.  Neskôr, asi tri roky dozadu, som sa začal vážnejšie zaoberať  fotografovaním. Vadilo mi, že moje fotky nie sú také ako som videl na fotoportáloch. To ma  prinútilo viac sa zamýšľať nad tým čo vidím. Prečo práve krajinka? Hlavne preto, že som turista a pohľad po krajine ma fascinuje. Nemusí ísť vždy nutne o pohľad z vysokého štítu na krajinu. Mám rád všetky prechádzky po krajine, aj v temnom lese, aj tam kde to možno iných neláka. Hlavná myšlienka? Svetlo. Snažiť sa vidieť svetlo aj tam kde ho skoro niet. Popri svetle ešte možno okamih, taký,  ktorý sa len tak nevidí a ani sa neopakuje.

arrowW

Michal Ďurdina

Fotografii sa venujem už dlhšie, ale keďže som nemal k dispozícii fotografické vybavenie, fotil som len mobilom. Približne pred dvoma rokmi, keď som si zakúpil svoju prvú zrkadlovku, som  tejto vášní začal venovať viac svojho voľného času. Rád cestujem a spoznávam svet, chcel som všetky moje zážitky a krásy prírody zachytiť a podeliť sa o ne aj s ostatnými. Zdieľať s nimi moje zážitky prostredníctvom fotografie, ktorá má v sebe nie len obraz ale aj príbeh.
V prírode človek nájde pokoj a kľud. Mám rád ticho hôr a život v prírode, práve preto sa snažím fotiť najmä krajinu mimo rušných ulíc miest. Príroda na fotke pre mňa znamená hru tieňov a svetla. Samozrejme vždy za tým stojí množstvo práce, ale človek sa učí a zdokonaľuje celý život. A ak je pre človeka niečo vášňou, neberie to ako povinnosť ale naopak, motivuje ho samotná tvorba.
Hlavná myšlienka mojej tvorby? Snažím sa najmä o zachytenie ducha prírody prostredníctvom fotografie.

arrowW

Luboš Čerešňák

Fotografii sa venujem druhý rok. Na začiatku som si kúpil amatérsku zrkadlovku a začal som fotiť hríby. Nebola to však láska hneď od začiatku, ale skôr tvrdý boj s nastaveniami fotoaparátu, kedy som nechápal veľa vecí. Našťastie som mal po ruke bývalého spolužiaka, ktorý bol vo fotografii napred a všetko mi postupom času vysvetľoval a začal ma brávať na portrétne a svadobné fotenia. Popritom som s bystrickou partiou začal aj s fotografovaním  krajiny.
Nie som zameraný len na krajinu. Fotím viacero žánrov a každý z nich ma niečím iným napĺňa. Krajina asi tým že je to najťažší fotografický žáner. Častokrát sa šplháš niekde na skaly v mraze, víchrici, po celonočnom výstupe a jediné čo si hore odfotíš je svoja zamrznutá tvár kvôli zlým podmienkam. Takéto okamihy ťa neustále hecujú aby si sa tam vrátil znovu a znovu. Stačí ale jeden krásny východ slnka a ty vieš, že tvoja námaha nebola zbytočná a hory si ťa navždy podmanili.
V dnešnej dobe už fotí skoro každý, internet je plný prázdnych fotiek. Hlavnou myšlienkou tvorby je vyvolať v ľuďoch emóciu, príbeh. Aby sa aj pohľadom na fotku preniesli na dané  miesto.

arrowW

Pavel Albert

Každý deň ideme do práce. Chodíme pomedzi ľudí, stromy, kvety ale skoro nič z toho nevidíme. V ušiach zasunuté slúchadlá, oči upreté do seba a vidíme veci, ktoré sa väčšinou nestanú. Len podľa toho, že je nám teplo, zistíme, že už je leto, a keď je nám chladno, zistíme, že už je zima. Nemáme čas pozrieť sa na rozkvitnutý kvet len preto, že je pekný. Nepozrieme si úžasnú krásu snehovej vločky, lebo nestíhame. A tak možno práve fotografie sú tým, čo nám aspoň trochu priblíži veci, ktoré sa okolo nás dejú. Všimneme si, aký je skutočný svet krásny. Aký je farebný. Aký premenlivý.

arrowW

Svetozár Janota

Prvý foťák som dostal na Vianoce pred nejakými 15 rokmi, ale o fotografiu ako umelecký smer sa zaujímam tak intenzívnejšie asi rok. Celý život som hľadal nejakú formu vyjadrenia, niečo, čo by ma bavilo, a videl by som za sebou nejaké pre mňa prijateľné výsledky, a po dlhom skúšaní rôznych vecí som skončil pri fotení.
Krajinky a celkovo prírodu som si vybral ako hlavný objekt hlavne preto, lebo v bežnom živote mám celkom dosť interakcie s ľuďmi, a takýto oddych od nich, je balzam na dušu. Na krajine a prírode sa mi páči, že mi neradí čo a ako mám urobiť, nekomentuje svoje fotky, nežiada o ich úpravu, a tým pádom mám slobodu robiť veci presne tak, ako ich vidím a chcem vidieť ja sám.
Neviem či je myšlienka to správne slovo, ale na fotografii sa mi páči to, že dokáže zachytiť veci inak ako ľudské oko. Mám rád keď je na fotografii zachytená vec, ktorá je v podstate normálna a bežná, ale vyzerá inak ako ju človek vidí bežne voľným okom. Keď to nie je “iba” obyčajná fotka krajiny.

arrowW

Soňa Čermáková

K foteniu som sa dostala asi v roku 2012 v podstate úplnou náhodou. Myslím, že zásluhou akejsi vnútornej zvedavosti, že sa svet dá vidieť aj inak. A nielen vidieť ale aj zachytiť. Množstvo variácií v nastavení ma fascinovalo a ja som chcela vedieť, ako to všetko funguje. Začala som fotiť na analóg, pretože na zrkadlovku som nemala a práve týmto rozhodnutím začal nekonečný príliv otázok a odpovedí, ktorými som zahlcovala mojich trpezlivých a vždy ochotných kamarátov, za čo som im naozaj veľmi vďačná.
Zámerom môjho fotenia nie je poväčšine nič konkrétne, preto nemôžem povedať že sa zameriavam na krajinky. Keď fotím pre seba, nevydám sa na výlet s cieľom, že idem nafotiť stromy alebo ľudí, alebo superšpica západ slnka. Snažím sa odfotiť veci, ktoré pre mňa stoja za zapamätanie. Či už je to partia kamošov, ktorí sedia pri ohni alebo pekný výhľad. Príroda je miesto, ktoré ma fascinuje a dokáže vo mne svojou nevyspytateľnosťou vyvolať emóciu. Keď človek stojí v doline medzi vysokými zasneženými vrcholcami, alebo keď vidí východ slnka po noci strávenej v spacáku. To sú momenty, kedy sa snažím okamih zvečniť. Nie pre niečí obdiv, ale pre vlastnú radosť a spomienky, ktoré mi doma pri prezeraní albumu pripomenú aký mám skvelý život.
Hlavnou myšlienkou je asi nepremrhať krásny okamih sledovaním ho cez hľadáčik. Ide o to užiť si ho. Ak zostane čas na fotku je to len veľký bonus. Ale aby som len nemudrovala… Vždy sa snažím hľadať netradičné uhly, inšpirovať sa inými a experimentovať. Fotografia ponúka nespočetné množstvo možností na zlepšenie či už pri samotnej tvorbe alebo pri postprodukcii…

arrowW

Logo_zastresujeme1

ZASTREŠUJEME UMELCOV

Výstava Krajina Okamihu je umiestnená v priestoroch novovzniknutého kreatívneho centra NIČ v Lesníckom a drevárskom múzeu vo Zvolene. Navštíviť ju môžete v pracovných dňoch od 9-17 hodiny až do 19.5. 2018. Video z výstavy nájdete TU

Pokračovať v čítaní: Krajina Okamihu 2018