Archívy kategórie: Foto / Art

v objatí hôr durdina

Krajina Okamihu 2018

KRAJINA OKAMIHU

Výstava fotografií

Šesť fotografov, šesť rôznych pohľadov na krajinu, 24 fascinujúcich záberov prírodných scenérií. Krajina ako priesečník človeka a prírody, jej poetika, maličkosť jednotlivca, minimalizmus, ale aj veľkoleposť prírody. To všetko môžete uvidieť a zažiť na výstave pod názvom Krajina okamihu 2018. Autori na nej prezentujú fotografie prevažne zo Slovenska, ale aj zo svojich potuliek po zahraničí. Predstavia sa vám fotografi: Ľuboš Čerešnák, Michal Durdina, Soňa Čermáková, Svetozár Janota, Peter Babiak, Pavol Albert. Autorov sme vyspovedali a pýtali sme sa ich: Ako sa dostali k fotografii? Prečo si vybrali práve  krajinársku fotku? A aká je hlavná myšlienka ich tvorby?

arrowW

Peter Babiak

Považujem sa skôr za turistu ktorý rád fotí, než za fotografa. Preto začiatok  mojej tvorby neurčím. Fotil som si všetky miesta, ktoré som navštívil, ale to skôr na pamiatku.  Neskôr, asi tri roky dozadu, som sa začal vážnejšie zaoberať  fotografovaním. Vadilo mi, že moje fotky nie sú také ako som videl na fotoportáloch. To ma  prinútilo viac sa zamýšľať nad tým čo vidím. Prečo práve krajinka? Hlavne preto, že som turista a pohľad po krajine ma fascinuje. Nemusí ísť vždy nutne o pohľad z vysokého štítu na krajinu. Mám rád všetky prechádzky po krajine, aj v temnom lese, aj tam kde to možno iných neláka. Hlavná myšlienka? Svetlo. Snažiť sa vidieť svetlo aj tam kde ho skoro niet. Popri svetle ešte možno okamih, taký,  ktorý sa len tak nevidí a ani sa neopakuje.

arrowW

Michal Ďurdina

Fotografii sa venujem už dlhšie, ale keďže som nemal k dispozícii fotografické vybavenie, fotil som len mobilom. Približne pred dvoma rokmi, keď som si zakúpil svoju prvú zrkadlovku, som  tejto vášní začal venovať viac svojho voľného času. Rád cestujem a spoznávam svet, chcel som všetky moje zážitky a krásy prírody zachytiť a podeliť sa o ne aj s ostatnými. Zdieľať s nimi moje zážitky prostredníctvom fotografie, ktorá má v sebe nie len obraz ale aj príbeh.
V prírode človek nájde pokoj a kľud. Mám rád ticho hôr a život v prírode, práve preto sa snažím fotiť najmä krajinu mimo rušných ulíc miest. Príroda na fotke pre mňa znamená hru tieňov a svetla. Samozrejme vždy za tým stojí množstvo práce, ale človek sa učí a zdokonaľuje celý život. A ak je pre človeka niečo vášňou, neberie to ako povinnosť ale naopak, motivuje ho samotná tvorba.
Hlavná myšlienka mojej tvorby? Snažím sa najmä o zachytenie ducha prírody prostredníctvom fotografie.

arrowW

Luboš Čerešňák

Fotografii sa venujem druhý rok. Na začiatku som si kúpil amatérsku zrkadlovku a začal som fotiť hríby. Nebola to však láska hneď od začiatku, ale skôr tvrdý boj s nastaveniami fotoaparátu, kedy som nechápal veľa vecí. Našťastie som mal po ruke bývalého spolužiaka, ktorý bol vo fotografii napred a všetko mi postupom času vysvetľoval a začal ma brávať na portrétne a svadobné fotenia. Popritom som s bystrickou partiou začal aj s fotografovaním  krajiny.
Nie som zameraný len na krajinu. Fotím viacero žánrov a každý z nich ma niečím iným napĺňa. Krajina asi tým že je to najťažší fotografický žáner. Častokrát sa šplháš niekde na skaly v mraze, víchrici, po celonočnom výstupe a jediné čo si hore odfotíš je svoja zamrznutá tvár kvôli zlým podmienkam. Takéto okamihy ťa neustále hecujú aby si sa tam vrátil znovu a znovu. Stačí ale jeden krásny východ slnka a ty vieš, že tvoja námaha nebola zbytočná a hory si ťa navždy podmanili.
V dnešnej dobe už fotí skoro každý, internet je plný prázdnych fotiek. Hlavnou myšlienkou tvorby je vyvolať v ľuďoch emóciu, príbeh. Aby sa aj pohľadom na fotku preniesli na dané  miesto.

arrowW

Pavel Albert

Každý deň ideme do práce. Chodíme pomedzi ľudí, stromy, kvety ale skoro nič z toho nevidíme. V ušiach zasunuté slúchadlá, oči upreté do seba a vidíme veci, ktoré sa väčšinou nestanú. Len podľa toho, že je nám teplo, zistíme, že už je leto, a keď je nám chladno, zistíme, že už je zima. Nemáme čas pozrieť sa na rozkvitnutý kvet len preto, že je pekný. Nepozrieme si úžasnú krásu snehovej vločky, lebo nestíhame. A tak možno práve fotografie sú tým, čo nám aspoň trochu priblíži veci, ktoré sa okolo nás dejú. Všimneme si, aký je skutočný svet krásny. Aký je farebný. Aký premenlivý.

arrowW

Svetozár Janota

Prvý foťák som dostal na Vianoce pred nejakými 15 rokmi, ale o fotografiu ako umelecký smer sa zaujímam tak intenzívnejšie asi rok. Celý život som hľadal nejakú formu vyjadrenia, niečo, čo by ma bavilo, a videl by som za sebou nejaké pre mňa prijateľné výsledky, a po dlhom skúšaní rôznych vecí som skončil pri fotení.
Krajinky a celkovo prírodu som si vybral ako hlavný objekt hlavne preto, lebo v bežnom živote mám celkom dosť interakcie s ľuďmi, a takýto oddych od nich, je balzam na dušu. Na krajine a prírode sa mi páči, že mi neradí čo a ako mám urobiť, nekomentuje svoje fotky, nežiada o ich úpravu, a tým pádom mám slobodu robiť veci presne tak, ako ich vidím a chcem vidieť ja sám.
Neviem či je myšlienka to správne slovo, ale na fotografii sa mi páči to, že dokáže zachytiť veci inak ako ľudské oko. Mám rád keď je na fotografii zachytená vec, ktorá je v podstate normálna a bežná, ale vyzerá inak ako ju človek vidí bežne voľným okom. Keď to nie je “iba” obyčajná fotka krajiny.

arrowW

Soňa Čermáková

K foteniu som sa dostala asi v roku 2012 v podstate úplnou náhodou. Myslím, že zásluhou akejsi vnútornej zvedavosti, že sa svet dá vidieť aj inak. A nielen vidieť ale aj zachytiť. Množstvo variácií v nastavení ma fascinovalo a ja som chcela vedieť, ako to všetko funguje. Začala som fotiť na analóg, pretože na zrkadlovku som nemala a práve týmto rozhodnutím začal nekonečný príliv otázok a odpovedí, ktorými som zahlcovala mojich trpezlivých a vždy ochotných kamarátov, za čo som im naozaj veľmi vďačná.
Zámerom môjho fotenia nie je poväčšine nič konkrétne, preto nemôžem povedať že sa zameriavam na krajinky. Keď fotím pre seba, nevydám sa na výlet s cieľom, že idem nafotiť stromy alebo ľudí, alebo superšpica západ slnka. Snažím sa odfotiť veci, ktoré pre mňa stoja za zapamätanie. Či už je to partia kamošov, ktorí sedia pri ohni alebo pekný výhľad. Príroda je miesto, ktoré ma fascinuje a dokáže vo mne svojou nevyspytateľnosťou vyvolať emóciu. Keď človek stojí v doline medzi vysokými zasneženými vrcholcami, alebo keď vidí východ slnka po noci strávenej v spacáku. To sú momenty, kedy sa snažím okamih zvečniť. Nie pre niečí obdiv, ale pre vlastnú radosť a spomienky, ktoré mi doma pri prezeraní albumu pripomenú aký mám skvelý život.
Hlavnou myšlienkou je asi nepremrhať krásny okamih sledovaním ho cez hľadáčik. Ide o to užiť si ho. Ak zostane čas na fotku je to len veľký bonus. Ale aby som len nemudrovala… Vždy sa snažím hľadať netradičné uhly, inšpirovať sa inými a experimentovať. Fotografia ponúka nespočetné množstvo možností na zlepšenie či už pri samotnej tvorbe alebo pri postprodukcii…

arrowW

Logo_zastresujeme1

ZASTREŠUJEME UMELCOV

Výstava Krajina Okamihu je umiestnená v priestoroch novovzniknutého kreatívneho centra NIČ v Lesníckom a drevárskom múzeu vo Zvolene. Navštíviť ju môžete v pracovných dňoch od 9-17 hodiny až do 19.5. 2018. Vystavené autorské fotografie sú predajné a nájdete ich aj v galérii našej stránky. DO GALÉRIE

Read More

machaj

Top 10 Slovenských fotografov

Top 10 Slovenských fotografov

Blogov s podobným nadpisom a obsahom existuje určite mnoho. Sama som to zistila keď som začala robiť  výskum na tému "Najlepší slovenský fotografi". Potešujúca zistenie  je, že by sa dal vytvoriť podobný zoznam, ktorý by obsahoval nepomerne viac mien skvelých slovenských fotografov než desať. Súhlasiť preto s mojim výberom nemusíte práve naopak,  určite si ho sami ešte doplňte o ďalších dôležitých autorov. Mojím cieľom bolo vytvoriť prehľad tvorcov, ktorých by mal každý, nielen, začínajúci fotograf poznať.  Tento článok sa zaoberá tak dokumentárnou tvorbou ako výtvarnou a štylizovanou fotografiou. Nájdete tu starých majstrov a aj umelcov, ktorý ešte stále aktívne tvoria. Čítajte a nechajte sa inšpirovať.

arrowB

IVAN MATEJKA

arrowB
Narodil sa v roku 1942 a od svojich dvasiatich rokov  pracoval ako fotograf v rôznych inštitúciách a popritom sa venoval voľnej tvorbe. Stal sa priekopníkom výtvarne orientovanej fotografie na Slovensku. Socializmus vyžadoval realistické, verné  zobrazenie skutočnosti. Výtvarný fotografi sa však usilovali svoju tvorbu od tohto vplyvu oslobodiť. Matejka v tomto smere zašiel najďalej.Máloktorý fotograf dokázal vyťažil z neúprosnej reality a morálneho úpadku toľko krásy. Ako jeden z mála nezasahoval do technologického procesu pri vzniku snímkov. Ivan Matejka bol v roku 2017 Streodeurópskym domom fotografie vyhlásený za osobnosť fotografie. Minulý rok o ňom tiež vyšla monografia autorov Hrabušický, Vančo, ktorá mapuje jeho tvorbu do roku 2000 verejnosťou takmer nepoznanú.


DEŽO HOFFMAN

arrowB

Bol rodákom z Banskej Štiavnice, kde dodnes nájdete stáť jeho rodný dom. Na počiatkoch kariéry ho to ťahalo skôr za kameru ako k fotoaparátu. Nejaký čas pracoval pre spoločnosť 20th Century Fox kde sa stal žurnálovým kameramanom. Preslávil sa ako fotograf známych osobností ako napríklad Charlie Chaplin, Marilyn Monroe, Marlon Brando, Jerry Lee Lewis, Elton John, Bob Marley, Cliff Richard, Sophia Loren, Frank Sinatra, Tom Jones, Duke Ellington, Oscar Peterson, Louis Armstrong, Jimi Hendrix či skupín Animals, Cream, Yardbirds, Rolling Stones. Bol fotografom celej jednej bigbítovej generácie. Najznámejšia je jeho dlhoročná spolupráca s The Beatles. Stal sa priekopníkom svojho žánru. Jeho fotky vyžarujú mladosť, energiu a nespútanosť. Rád pracoval s pohybom, zdôrazňoval prirodzené a nenútené momenty v živote hviezd. Zomrel v roku 1986 v Londýne.


ĽUBO STACHO

arrowB

Študoval fotografiu na pražskej FAMU a v roku 1990 založil štúdium fotografie na VŠVU v Bratislave, kde na Katedre fotografie vedie ateliér Laboratórium fotografie. Ľubo Stacho dlhodobo skúma možnosti fotografického diptychu, teda spojenia dvoch fotografií, ktoré sú posolstvom, príbehom, postavenom na protikladoch alebo podobnostiach vo všetkých možných formách, ktoré sa dajú vizuálne vyjadriť. Práve zo stretnutia dvoch obrazov, v ich konfrontácií dokáže Stacho vyťažiť nové napätie, nový obsah a silný estetický náboj. Podáva obrazovú fotosprávu o zastavenom čase a zanikajúcom svete na jednej strane a o zrýchlenom tempe agresivity dnešných dní, o potrebe uchovania formovania vlastnej kultúrnej identity v globalizujúcom sa svete. Vydal 3 autorské publikácie: 3 eseje Ľuba Stacha 2004, Moja krajina 2011, Obchodná 1984-2014 a niekoľko katalógov (napr.: Mladé médium I. a II., Slovacia-Obchodná atď)


BORIS NÉMETH

arrowB

Študoval na VŠVU v Bratislave, na Katedre fotografie a nových médií, kde v súčasnosti pracuje ako externý učiteľ fotožurnalistiky. Vo svojej tvorbe sa sústreďuje na dokumentárnu fotografiu, ktorou sa zaoberal aj v cykloch: Slovensko 2012/2013, Na ceste 2013, Identity a Krajina domova. Medzi jeho projekty patria tiež: Homeland, Slovakia im lovin it, Transformations of Slovakia a mnohé ďalšie. Boris Németh sa vo svojich fotografiách vyhýba klasickému dokumentu a priamočiarosti. Zobrazuje skôr súčasné nálady a tendencie spoločnosti. V sérii fotografií Homeland, venovaj nacionalizmu v nás samotných, premieňa jedinca na symbol človeka utláčaného systémom, splývajúceho s davom alebo dobrovoľne opúšťajúceho spoločnosť. Zároveň si kladie otázku či sme skutočne tým priateľským a pohostinným národom za aký sa považujeme. V projekte Slovakia I am lovin it, je objektom jedinec ako produkt a zároveň obeť politickej transformácie po roku 1989, zachytáva jeho paradoxy aj jemné nuansy. Na projekte Transformations of Slovakia spolupracoval s ďalším významným fotografom Jánom Viazaničkom.
Jeho diela sú zastúpené v zbierkach Slovenskej národnej galérie, Stredoeurópskom dome fotografie v Bratislave a Nadácie VÚB.Od roku 2006 pôsobí ako fotograf časopisu .týždeň.


MARTIN MARTINČEK

arrowB

Rodák z Liptova tento kraj vo svojich fotografiách aj často zobrazoval. Profesionálne sa začal fotografií venovať pomerne neskoro, až vo veku 48 rokov. Často navštevoval hory a bol fascinovaný “ochotou svetla, slúžiť jeho túžbe”, ako sám hovorieval. Zachytával prírodné nálady v novom, netradičnom uhle záberu. Objavoval nielen krajinu a človeka v nej, ale aj vnútorné zákonitosti ich fungovania a spolunažívania v harmónii. Z jeho fotiek cítiť pokoj, vieru, pokoru človeka pred prírodnými zákonmi ale aj jej vôľu  poddať sa ľudskej ruke. Jeho tvorbe dominuje život jednoduchých ľudí na dedine, ich každodenná práca, spätosť s krajinou a tradíciami, bolesť a radosť, ktorú často prežívali. Dokázal veľmi verne zobraziť osobnosť človeka, charakter, jeho život aj skon. Zomrel v roku 2004 vo veku 91 rokov.

 


TIBOR HUSZAR

arrowB

Narodil sa v roku 1952 v Reci, okres Senec. Študoval fotografiu na FAMU v Prahe u profesora Jána Šmoka. Jeho svetom sa stala dokumentárna fotografia a podriadil jej doslova všetko. Mal obrovskú schopnosť nadviazať kontakt s ľuďmi čo je pre dokumentaristu kľúčová vlastnosť - “..fotograf musí prekonať určitú bariéru strachu, aby mohol vziať fotoaparát, ísť medzi ľudí a mieriť na nich.“ Svoju bariéru začal Tibor Huszar prekonávať už počas štúdia, keď sa prvýkrát vydal do cigánskych osád. Práve séria čiernobielych snímok, ktorá knižne vyšla pod názvom Cigáni, je pre mnohých doteraz vrcholom jeho tvorby. Čiernobielej klasickej fotografii ostal verný po celý svoj život. Časť života strávil v New Yorku, Paríži či Južnej Amerike. Preslávili ho fotografie vzbúrených väzňov v New Yorku aj drevené kostolíky Slovenska. Vydal množstvo fotografických publikácii: Cigáni, Portréty, Koloman Sokol, New York - City of Tolerance, Letokruhy večnosti, Retrospektíva a mnohých ďalších. Tibor Huszar zomrel v roku 2013 vo veku 61 rokov.


TONO STANO

arrowB

Tono Stano bol členom Slovenskej novej vlny, kde spolu s Vasilom Stankom, Kamilom Vargom, Rudom Prekopom, Mirom Švolíkom a Petrom Župníkom búrali zabehnuté klišé inscenovanej fotografie. Objektom jeho fotografií je predovšetkým ľudské telo, najmä však to ženské . Žena je pre neho nevyčerpateľnou témou, poukazuje naň so špecifickým zámerom a preto sú jeho fotografie výrazne štylizované. Jeho práca je charakteristická čistotou a jednoduchosťou. Línie, tvary, svetlo a tieň (aj v opačnom farebnom garde - foto séria “Biele tiene”) sú hlavnými prvkami, s ktorými pri fotografii pracuje. Jeho najznámejšou fotografiou je snímok s názvom “Zmysel”, ktorý sa stal titulkou antológie fotografií o ľudskom tele vydanej v USA pod názvom The Body. V súčasnosti býva a tvorí v Prahe.


MÁRIA ŠVARBOVÁ

arrowB

Mária patrí medzi fotografov známych skôr v zahraničí než na Slovensku. Jej fotografie vybočujú z tradičného portrétu smerom k experimentovaniu s priestorom, farbou a atmosférou. Do popredia svojich scén dáva architektúru a verejné priestranstvá z obdobia socializmu. Na začiatku svojej tvorby sa viac sústreďovala na portrét v surrealistickom zobrazení, teraz dáva človeka a ľudské telo na okraj scény ako niečo vzdialené, skôr zdráhavé než dominantné. Starostlivo komponovaná scéna pôsobí snivo aj s použitím obyčajných objektov. Jej fotografie obsahujú akési tiché napätie, očakávanie, náznak, že existujú nečakané možnosti skryté za rytmickým, neskazeným a neporušeným zovňajškom. Tento rok získala prestížne ocenenie Haselblad Master 2018.


PETER SVOBODA

arrowB

Pochádza z Košíc, odmalička mal silný vzťah k umeniu, najmä olejomaľbe a grafike. Táto výtvarná zložka sa prejavuje aj v jeho fotografickom videní. Kompozície vytvára prostredníctvom vedenia línií kriviek a plôch. Nezriedka sa stretneme s využitím širokého spektra kompozičných princípov. Aj keď sa radí ku krajinárom, krajinárskym fotografom, často a rád zobrazuje človeka v krajine. Momenty, z ktorých je cítiť pokora a maličkosť človeka v porovnaní s prírodou. Pre jeho fotografie je príznačná dokonalá a zároveň minimalistická kompozícia. Získal niekoľko prestížnych medzinárodných ocenení (Master QEP (Master Qualified European Photographer) a je členom FEP (Federation of European photographers) a APFSR (Association of Slovak professional Photographers).


MARTIN MACHAJ

arrowB

Začal kariéru fotografa v Paríží, kde žil a pracoval od roku 1995. Dlhé roky sa venoval komerčnej fotografii a modelingu. Aby ho komercia úplne nepohltila, začal tvoriť aj vlastné projekty. Prešiel od hľadania dokonalej kompozície k vyjadreniu čistých emócii, charakteru, atmosféry. Martin Machaj je umelecký, výtvarný fotograf. Svoje scény komponuje často v extrémnych podmienkach. Projekt “Nymphs” fotil 20 rokov a zobrazuje podoby ženskej krásy vychádzajúcej zvnútra v súznení s prírodou a žijúcej v jej rytme. V jednom z posledných projektov poukazuje práve na krásu a dokonalosť nedokonalosti. Mapuje v ňom kmene na najodľahlejších miestach našej planéty. Kmene a kultúry na pokraji vyhynutia. Tento projekt pod názvom Last Survivors odprezentoval minulý rok aj v bratislavskej Zoya gallery.


logo_black

autor : Mirka Sliacka       web design: Martin z Divartu

arrowB

hsphoto7.2

Rudo Imrišík

RUDO IMRIŠÍK

gotarrow

Rudo Imrišík, fotograf, umelec, veľmí vnímavý a hĺbavý muž. To kým je a  hlavne aký je najlepšie spoznáte cez jeho tvorbu, ako sa sám vyjadril: "Človek nemôže byť odlišný od svojich snímkov. Podľa tvorby sa dá pomerne ľahko prísť na to, čo je kto zač a aká osobnosť sa za tým všetkým skrýva."

Ahoj, kto si ? predstav sa nám.

Kto som, to som ešte nezistil. Volám sa Rudo Imrišík. Som taký čudný, nudný človek, ktorý občas niečo odfotí a to je asi dôvod prečo som tu. 

rudolf imrisik

Kedy a ako si sa dostal k fotografovaniu?

Pred rokmi sme s kamarátom založili modelingovú agentúru. Vtedy sa foteniu venoval ešte on, a neskôr som to po ňom prevzal ja. Išlo teda o fotenie ľudí, modelov na reklamné účely. 

Spomínaš si ešte na svoju prvú fotografiu? Čo alebo kto na nej bol?

Nebudeš mi veriť, ale spomínam si. Bola to fotografia krajinky. Odfotil som ju hneď ako som si kúpil svoj prvý fotoaparát, ešte v ten istý deň. Bolo to v októbri a už sa zvečerievalo. Pamätám sa, že už začala padať hmla, krásna hmla. Odfotil som dva stromy a fotku som nazval “Krajina v hmle”, ako inak. A hneď s prvou fotkou som vyhral aj súťaž. Tak som bol spokojný.  

Z tvojich fotografií je cítiť melanchólia, miestami strach až surovosť. No sú medzi nimi aj fotografie vyjadrujúce nevinnosť, krehkosť, zasnenosť.. Na čo sa zameriavaš vo svojej tvorbe? Akú spoločnú myšlienku majú tvoje fotografie?

Mám dva typy fotení: prvý je taký, keď fotím moje veci s nejakými ľuďmi a potom fotím ľudí pre ľudí. Fotiť moje veci znamená, že nefotím človeka ako takého, ale mám nejakú myšlienku, nápad a tú potrebujem urobiť, prejaviť, kreovať, realizovať. Na to samozrejme potrebujem niekoho, človeka, ktorého pravdepodobne aj dosť spotvorím. Tento typ fotenia si vyžaduje prácu na fotke, niekedy aj dosť dlhú. To druhé fotenie je vlastne fotka pre modelingové účely, svadobné fotky, portrét a pod. Vtedy fotím človeka kvôli nemu samému. Viac ma však bavilo to prvé fotenie.

2a
2ab

Aká bola tvoja cesta od prvej fotografie, krajinky, k foteniu akému sa venuješ teraz (fotenie s ľuďmi, realizovanie nápadu, myšlienky)?

Jeden kamarát mi raz povedal, že je lepšie fotiť Ukrajinky než krajinky (smiech). Krajinky som fotil na začiatku preto, pretože som sa zoznamoval s fotoaparátom. Ani by ma nenapadlo, že niekedy budem fotiť ľudí. Krajina sa mi páčila a dodnes sa mi páči. No po čase ma to prestalo napĺňať. Keď máš nejaké tvorivé myšlienky a chceš ich zrealizovať,nemyslím tým zátišie,  potrebuješ k tomu ľudí. Bola to nutnosť.

Väčšina tvojich fotografií je v čiernobielej. Existuje na to špeciálny dôvod?

Picasso mal modré obdobie, tuším. Ja som mal čiernobiele obdobie  kedy som farbu doslova neznášal, nič mi nehovorila a ani som ju nepotreboval ako vyjadrovací prostriedok. Všetko farebné boli väčšinou fashion fotografie. Takže som robil všetko buď čiernobiele, alebo som používal monotónne chromatiky, tieňovanie do hneda, do zelena atď. Teraz mám farebné obdobie, keď sa mi farba veľmi páči, ale aj tak mám rád keď je taká ponúrejšia (tzv. ťažká tonalita). To znamená, že je fotka farebná, ale tú farbu tam takmer nevnímaš, farby sú tlmené, tmavšie.

Sú fotografie, pri ktorých je farba dobrá, keď fotíš kvety napríklad. Keby boli kvety čiernobiele, aká by to bola lúka?!

Mohol by si nám povedať niečo o fotografií s názvom "Gorgona", ktorú si poskytol na predaj pre Divart ? Predstav nám ju.

Nespomínam si ako tento nápad ku mne prišiel. Niektoré nápady držíš v hlave dlho, aj roky, kým sa k ním dostaneš. Na niektoré medzitým zabudneš, niektoré sa vyplavia na chvíľku kým ich zrealizuješ  a potom zmiznú. Ako keby sa to vytratilo. Toto bude ten prípad. Ku každému obrazu patrí príbeh a mám iné, silné veci, ktoré si pamätám.

meduza svetlaWEb1

Je teda fotografia pre teba niečo ako psychoterapia? Máš niečo v sebe čoho sa potrebuješ zbaviť, vyrovnať sa s tým a fotografia ti v tom pomáha?

No jednoznačne! Nie som si istý, či sa potrebuješ vyrovnávať. Otázka znie: Čo by sa stalo keby sa tie nápady nezrealizovali?” Ak otázka stojí takto, tak ti na ňu odpoviem veľmi presne. Neviem, pretože sa mi to ešte nestalo. Tie myšlienky prídu a tlačia sa von, nedajú ti pokoj. Nebudeš spať, celé dni budeš na to myslieť ako to spraviť až kým to nespravíš. Ešte sa mi nestalo, že by som to nezrealizoval. Možno by som sa zbláznil. Jednu vec som však zistil. Všetky nápady čo mám pochádzajú z jedného zdroja. Všetci to tak máme. V živote sa pohybuješ v určitom okruhu ľudí a viackrát sa mi stalo, keď som sa rozprával s kamarátmi fotografmi, že sme nezávisle pracovali na rovnakých nápadoch. Každý človek ale spracuje nápad inak. Tvoja osobnosť, to aký si, tomu dá hodnotu, prejaví sa. Stále sa mi to deje.

Pri prezeraní tvojej stránky som si uvedomila, že často hľadáš inšpiráciu v histórii, či už ide o mytológiu, biblické príbehy alebo skutočné historické udalosti. Čím ťa táto téma oslovuje?

Históriou sa dlho zaoberám, kedysi stredovekom, teraz idem trochu hlbšie a hľadám korene slovanskej kultúry. Mytológia, to je niečo čo ma baví už od základnej školy. Pridal by som k tomu ešte mystiku a to je zmes vecí, ktoré sa mi páčia. Bavili ma aj symboly. Symbolika je dôležitá a je dobre keď je skrytá. Z môjho pohľadu je lepšie, keď človek hľadá skryté významy ako keď je z diela jednoznačne jasné o čom je a čo ti má povedať. Nie je to zle, samozrejme, ale pre mňa je to zaujímavejšia cesta. 

rudolf-imrisik-the-roses-fairy-tales
rudolf-imrisik-the-black-rose-club

Máš svoj fotografický resp. umelecký vzor? Ak áno, kto ním je a čím ťa pri tvojej tvorbe inšpiruje?

Inšpiruje ma hudba, umenie, maliari atď. Keď sa však človek nad tým hlbšie zamyslí tak, inšpiráciou je človek sám sebe a pre seba. Či chceš alebo nechceš tie veci, inšpirácia, k tebe prichádza. Bolo by zaujímavé sa rozprávať o tom odkiaľ sa berú..

Milujem šerosvit. Rembrantova tvorba  sa mi páči a bol som niekoľkokrát na výstave jeho obrazov vo Viedni. Carravagio, toho som zbožňoval. Na ich diela by som sa dokázal dívať stále. Boli to majstri práce so svetlom.

Fotografii sa venuješ už pomerne dlho. Kde všade sme mohli vidieť tvoju tvorbu?

Mám internetovú stránku http://himsouls.esy.es/. Vystavoval som v Prahe v Kongresovom centre, viackrát v Kursalone v Piešťanoch. Fotky mám v niekoľkých zahraničných publikáciách, na ktorých som spolupracoval v rámci umeleckej tvorby. V artových slovenských aj zahraničných časopisoch, moje fotografie boli na obálkach kníh. V divadle na Morave,  v Prahe aj v Brne. Na obaloch CD sú moje fotografie. Hlavne Dark- metalové a gotické kapely zo Švédska ma majú radi (viac informácií o doterajšej tvorbe a publikáciách nájdete na: http://himsouls.esy.es/referencie2.html).

Mám aj takú zaujímavú príhodu v súvislosti s vystavovaním. Bol som vo Vlkolínci, navštívil som tam výstavu fotografií a našiel som medzi nimi svoju fotku. Nevedel som o tom, že tam vôbec nejakú fotku mám. No a keď som chcel vrátiť vstupné tak sa mi ťažko dokazovalo, že ja som autor.  Bolo to zaujímavé a vtipné, tak som sa so svojou fotkou aspoň odfotil.

Kam sa, podľa teba, posunula fotografická tvorba od tvojich začiatkov do dnes? Ako tieto zmeny vnímaš?

Moja generácia ešte vyrastala na filme, no a keď sme si našetrili, nebodaj, na ten 36 obrázkový film tak ten nám musel dlho vydržať. Teraz aj keď fotím digitálnou technikou tak aj pri tématickom fotení spravím 5 fotiek a idem domov.

Najdôležitejšia je pre mňa príprava. Keď máš námet, vieš čo ideš fotiť a koho, máš to predkreslené a v mysli je presný obraz  ako má fotografia vyzerať, musíš sa vybrať na miesto, na ktorom to chceš realizovať. Je dôležité pozorovať tam svetlo, z ktorej strany svieti v akú ročnú dobu a v akú hodinu. Napríklad 23.októbra o 16:15 mám skvelé svetlo. No potom sa môže stať, že tam prídeš a je zamračené. Koľkokrát sa to stalo mne a jednoducho sa nefotilo. Modelka kvôli foteniu cestovala z Brna...

Dnes by som to na sociálnych sieťach za podobný prístup schytal. Ľudia sa zmenili. Aj vtedy bol veľký problém zohnať ľudí na fotenie, pretože všetci chceli fotiť modelingové fotky a chceli byť na nich krásni. No keď sa pozrieš na moje fotky, väčšinou tam tváre ani nevidíš a modelka si povie, čo  bude z toho mať. Nikto ani nevie, že je to ona. Už vtedy bolo ochotné takto fotiť možno 1 percento ľudí, ale tích som mohol vyváľať v blate, obsypať popolom a mrzli alebo stáli vonku na daždi. A dnes je to už len 0,1 percenta. Každý chce byť za pekného.

hsphoto6
hsphoto7

Aké sú tvoje najbližšie plány do budúcna?

Mám teraz spiace obdobie. Nejaký čas som s tým bojoval a nakoniec som zistil, že je to tak v poriadku. Prečítal som si životopisy niekoľkých maliarov a u nich bolo bežné, že mali obdobie keď 5 aj viac rokov netvorili. Je to potrebné. Bolo by to iné ak by som fotil komerčnú alebo fashion fotografiu. Tá sa dá fotiť stále. Ale tieto veci, ktoré chceš dať zo seba von, sa takto robiť nedajú. Nápady sú rozumné a oni ti dajú pokoj keď máš toho dosť a potom sa znova objavia keď to potrebuješ. Fotografii sa venujem stále, ale so samotnou tvorbou a realizovaním nových vecí si dávam pokoj na nejaký čas. Tak to má teraz byť.

 No a v pláne mám najbližšie workshop v spolupráci s Divartom, o ktorom sa určite viac dozviete na sociálnych sieťach. Bude sa konať v letných mesiacoch. Pravdepodobne v septembri bude aj výstava mojej doterajšej tvorby, ktorú plánujeme tiež v spolupráci s Divartom. 

 

Máš odkaz na záver pre čitateľov nášho blogu?

Bol by som veľmi rád keby sa znova vrátila kvalita do fotografie. Keby sa ľudia trochu nad fotografiou zamýšľali a venovali jej čas ešte predtým než začnú fotiť.  Fotograf by sa mal venovať sám sebe v tom zmysle, že bude robiť veci, ktoré vychádzajú z jeho vnútra.  Nezáleží na tom aký má kto fotoaparát, blesk atď.. To sú nepodstatné veci. Ja som si prvý blesk spravil zo svetla na WC.  Prvý softbox som si vyrobil z baterky a kusu látky a boli z toho perfektné fotky.  Zvládnuť fotoaparát je len o technickej zručnosti a tú môže získať každý. Mali by skôr pracovať na tom čo sa ide fotiť, ako to odfotím, aké prípravy na to potrebujem. Venovať sa celému procesu pred samotným fotením. A potom sa tá energia, ktorú do toho človek investoval vráti, dá fotkám silu. Veľmi dobré je si veci, námety, kresliť pred fotením. Rozpracovať si návrh čo najskôr sa dá. Kúpte si zápisník a zapisujte si ,kreslite keď príde nápad, pretože on sa môže veľmi rýchlo  stratiť a niekedy sa už nevráti. Treba si zapisovať, kresliť, robiť skice, hocijaké škaredé, len aby si človek pripomenul o čo vlastne ide. Na tomto treba pracovať a rozvíjať  spôsoby ako zobraziť myšlienku.  To je tiež zručnosť a tá nepríde sama od seba.

  Sú však aj nápady, ktoré si zapisovať alebo kresliť nemusíš. Tie ti nedajú spávať, žiješ nimi až kým im nedovolíš sa prejaviť.

Ďakujeme za rozhovor. 

Rudovu tvorbu nájdete na jeho webstránke: http://himsouls.esy.es/himsouls.html

Jeho fotografiu s názvom GORGONA  si môžete zakúpiť priamo na predajni v Divarte

Môžete navštíviť aj našu stránku Divart.sk a veľmi nás poteší Váš Like na facebooku.