Všetky príspevky divartsk

wpimg1

WordPress – zbežná príručka

Systém WordPress je asi najrozšírenejšou platformou na vytváranie internetových stránok, s kvalitnou podporou, s nespočetným počtom tém a modulov. Skúsení programátori a dizajnéri v komunitách dokážu nielen pripraviť pekné, vizuálne témy s najnovšími vychytávkami a trendami za nás, čo je ale dôležitejšie, dokážu vytvoriť príjemné a nenáročné prostredie na editáciu v administratívnom prostredí.

_DSF9001

Ján Viazanička

Ján Viazanička

fotograf roka 2017 

Január 2018

DIVART - Tvoríme v detailoch

interview

jan-viazanicka-gabriel-kuchta

                              Ján Viazanička, foto: Gabriel Kuchta

Absolvoval magisterské štúdium na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave na Katedre fotografie a nových médií. Venuje sa konceptuálnej, dokumentárnej a reportážnej fotografii. Nedávno si prevzal ocenenie Fotograf roka 2017 vyhlasované  Stredoeurópskym domom fotografie. V roku 2016 získal druhé miesto v súťaži Slovak Press Photo v kategórii Svet umenia a bol nominovaný na Zlaté oko v Czech Press Photo v kategórii Ľudia, o ktorých sa hovorí. Od roku 2012 fotografuje projekt PREMENY SLOVENSKA s Borisom Némethom. V súčasnosti žije a pracuje v Banskej Belej, Zvolene a všade tam, kde ho niečo inšpiruje. Jeho fotografický pohľad prináša často bizarný, inokedy úsmevný, no predovšetkým pravdivý záznam vizuálnej a kultúrnej identity dneška. 

 

Aké bolo tvoje prvé stretnutie s fotografiou? Ako si sa vlastne k fotografovaniu dostal a prečo si sa rozhodol ju študovať?

Prvé čo si pamätám v súvislosti s fotografiou  je, že som asi v 13-tich rokoch dostal pod stromček od rodičov taký malý kompaktný kinofilmový fotoaparát Kodak. Ale pozor! Bol to poloautomat (vedel som na ňom zapnúť a vypnúť blesk). Povedali mi, že som ho dostal aby som rozmýšľal aspoň nad niečím. Potom sa všetci rozčuľovali, že mi kúpili fotoaparát a ja nefotím žiadnych ľudí keď sme na dovolenke. Všetci čakali, že budú mať peknú fotografiu z dovolenky a nič. A to mi ostalo doteraz.

A keď som mal 5-6 rokov tak nás fotografoval jeden pán. Pamätám si iba tie fotografie, čo nafotil a nejaké nám sem tam doniesol.  Boli úplne iné ako ostatné, boli  kvalitné, ten pán bol profesionál. Veľa som rozmýšľal nad tým prečo ma tak fascinuje fotografia a myslím si, že práve pre tieto fotografie z detstva. Tá čierna, tú mám dodnes pred očami. 

 

Jan Viazanicka, Motivy neviditelnosti, 2015

Ján Viazanička, Motívy neviditeľnosti, 2015

Niekedy po mojej 30-tke som sa s dotyčným pánom spoznal, teraz vlastne už s kolegom. Bolo to úžasné. Takto nejak som sa dostal k fotografovaniu. Myslím, že celú strednú školu som nevidel fotoaparát, ani len ten malý kompakt. Až asi rok  po strednej škole (študoval som drevársku priemyslovku) som si uvedomil, že by ma  fotografia bavila, tak som začal fotiť. Ani neviem odkiaľ sa mi dostal do rúk starý Zenit a od tých čias fotografujem stále. Napadlo ma, že na vysokej škole ma naučia, čo je to umenie a bude dobre. Tak som sa pokúsil dostať na vysokú školu, podarilo sa a úspešne som ju dokončil. To bol veľmi dobrý krok v mojom živote.

Máš svoj umelecký vzor? Koho tvorba ťa inšpiruje/inšpirovala a čím, prečo?

Vzor nemám, ale mám fotografov, ktorých fotografie úplne hlcem. To čo ma najviac z fotografie zaujíma  je oblasť okolo dokumentu ale samozrejme, že sledujem dianie aj v širšom kontexte.  Strašne mám rád fotografa Carl de Keyzer (teraz idem na výstavu jeho najnovšieho projektu o KĽDR a som vo veľkom očakávaní). Momentálne listujem v knihe od fotografa Nicka Hannesa  - Mediterranean, fajnota je to. Txema Salvans alebo Mark Peterson majú tiež skvelé projekty. Asi najlepšia fotografická slovenská kniha pre mňa je Rusíni - Tomáš Leňo, Jozef Ondzík. Filip Vančo a Aurel Hrabušický pripravujú skvelé knihy o slovenských fotografoch (Malík, Podstraský, Galanda, Matejka). Sú to najkvalitnejšie slovenské knihy na túto tému. Martin Kolár, Lucia Nimcová, Andrej Balco, Andrej Bán, Ľubo Stacho, Jano Kekeli... Je toho veľa čo sa mi páči. Boris Németh je úplne skvelý vo fotografii a mám tú česť, že spolu od roku 2012 pracujeme na projekte Premeny Slovenska. Spolupráca a priateľstvo s Borisom ma výrazne posúva vpred.

Jan Viazanicka, dovolnka u nas doma, 2017

Ján Viazanička, Dovolenka u nás doma, 2017

Okrem mnohých projektov, na ktorých pracuješ, pôsobíš aj ako učiteľ na súkromnej strednej umeleckej škole vo Zvolene. Stretávaš sa teda s mladými a talentovanými ľuďmi. Ako sa zmenil prístup k fotografií od obdobia, keď si začínal ty v porovnaní s dneškom ?

Neviem či sa dá niečo porovnávať. Mladosť je bláznivá či teraz alebo vtedy. Mňa najviac na tomto období života fascinuje to, že v tomto veku môže človek  asi najviac ovplyvniť svoj život a on to má tak “u prdele” že až. Tá krásna bezstarostná mladosť...

Jan Viazanicka, KRAJINA STREDU, 2017, 1

Ján Viazanička, Krajina stredu, 2017

Ak sa ale pozriem na fotografiu, tak si myslím, že sa strašne zmenila technická úroveň. Obrazová kvalita išla neskutočne hore. Študenti sa dokážu digitálnym fotoaparátom dostať po kvalitatívnej stránke dosť rýchlo na dobrú úroveň. Ale problém je, aby vôbec pochopili, ako tá fotografia vzniká. Nevedia si predstaviť ten proces, nemusia nad tým premýšľať, cvaknú a na displeji sa im niečo ukáže. Vo fotografií chýba hĺbka.  Dnes majú ľudia pocit, že pridajú efekt na instagrame alebo to prehodia do čiernobielej a je z toho dobrá fotografia.

Jan Viazanicka, Motivy neviditelnosti, 2015

Ján Viazanička, Motívy neviditeľnosti, 2015

Žijeme v dobe kedy nám digitálne technológie umožňujú sa dostať k fotografovaniu rýchlo a aj pomerne lacno. Najmä na sociálnych sieťach je často viditeľné, že kvantita prevyšuje kvalitu fotografií. Čo ty už považuješ za kvalitnú fotografiu? A kedy sa dá hovoriť o umení vo fotografii?

Mám pocit, že už je menej obyčajných ľudí ako fotografov. Ale to, že sa fotografuje toľko je skvelé. Prežívame taký zlatý vek fotografie. Veľa sa fotografujú aj také žánre, ktoré skoro už vymizli. Som zvedavý, kde to celé skončí. V súčasnosti je na nás obrovský vizuálny nápor. Obrazy sa na nás valia a valia a valia. Je to také instantné. A to už asi "docvakáva" každému normálnemu, že sociálne média sú len bublina. To nie je reálny život. A tu sa dá odpovedať aj na otázku, kedy sa dá hovoriť o umení. Existuje remeslo a existuje umenie. Väčšina fotografov sú remeselníci aj keď si myslia, že sú umelci.  V podstate je len pár umelcov. Treba čítať (pozerať) knihy, chodiť po galériách a človek zistí čo je umenie a čo nie. Netreba sedieť iba na internete. “Pekná” a technicky dokonalá fotografia už nie je umením 100 rokov.

Jan Viazanicka, KRAJINA STREDU, 2017

Ján Viazanička,  Krajina stredu, 2017

Máš radu pre začinajúcich fotografov? Čoho sa vyvarovať a naopak čo je podstatné ak chcem spraviť dobrý záber?

Treba makať, a nemať veľa očakávaní. Toto však platí vo všeobecnosti, nielen vo fotografii.

Aké sú tvoje plány do najbližšej budúcnosti? Na čom momentálne pracuješ?

Učiť a učiť sa. V druhej polovici roka 2017 som fotografoval dva projekty: KRAJINA STREDU a DOVOLENKA U NÁS DOMA (pokračovanie projektu Premeny Slovenska). Projekt KRAJINA STREDU som už aj tento rok odprezentoval na výstave v kultúrnom dome v obci Dúbravica, v lokalite kde fotografie vznikajú. Projekt pripravujem v spolupráci s občianskym združením PERIFÉRNE CENTRÁ a jeho zámerom je zmapovať danú lokalitu severného Podpoľania súčasným fotografickým dokumentom a tak nadviazať na tradíciu, ktorá bola na Slovensku v tejto téme dosť rozsiahla (Martinček, Plicka, a v danom regióne Karol Benický a jeho kniha Vrchársky chlieb). Práve a aj preto sú tieto fotografie čiernobiele, čo je v mojej tvorbe dosť výnimočné. 

Momentálne trochu oddychujem, ale po malej pauze sa pustím do prípravy výstavy a katalógu  k projektu DOVOLENKA U NÁS DOMA. Tento projekt mapuje trávenie voľného času na Slovensku. Och, teším sa na výstupy. Na obidvoch projektoch budem pracovať aj v najbližších rokoch, keďže ide o dlhodobé projekty. V auguste budeme mať s Borisom Némethom v Trenčianskej galérii Miloša Alexandra Bazovského veľkú výstavu Krajina / Premeny Slovenska/. Čo sa týka fotografie tak sa nenudím a ani bez nej nie je nuda.

Jan Viazanicka Cyril and Methodius, 2013

Ján Viazanička,  Cyril and Methodius, 2013

 

 

 

Viac o tvorbe Jána Viazaničku a jeho ďaľších projektoch nájdete  na: www.viazanicka.com alebo na www.perifernecentra.com

Vybrané diela z tvorby si môžete zakúpiť prostredníctvom Divartu. Tvorbu Jána Viazaničku nájdete v našej v Galérii.

 

 

hsphoto7.2

Rudo Imrišík

RUDO IMRIŠÍK

gotarrow

Rudo Imrišík, fotograf, umelec, veľmí vnímavý a hĺbavý muž. To kým je a  hlavne aký je najlepšie spoznáte cez jeho tvorbu, ako sa sám vyjadril: "Človek nemôže byť odlišný od svojich snímkov. Podľa tvorby sa dá pomerne ľahko prísť na to, čo je kto zač a aká osobnosť sa za tým všetkým skrýva."

Ahoj, kto si ? predstav sa nám.

Kto som, to som ešte nezistil. Volám sa Rudo Imrišík. Som taký čudný, nudný človek, ktorý občas niečo odfotí a to je asi dôvod prečo som tu. 

rudolf imrisik

Kedy a ako si sa dostal k fotografovaniu?

Pred rokmi sme s kamarátom založili modelingovú agentúru. Vtedy sa foteniu venoval ešte on, a neskôr som to po ňom prevzal ja. Išlo teda o fotenie ľudí, modelov na reklamné účely. 

Spomínaš si ešte na svoju prvú fotografiu? Čo alebo kto na nej bol?

Nebudeš mi veriť, ale spomínam si. Bola to fotografia krajinky. Odfotil som ju hneď ako som si kúpil svoj prvý fotoaparát, ešte v ten istý deň. Bolo to v októbri a už sa zvečerievalo. Pamätám sa, že už začala padať hmla, krásna hmla. Odfotil som dva stromy a fotku som nazval “Krajina v hmle”, ako inak. A hneď s prvou fotkou som vyhral aj súťaž. Tak som bol spokojný.  

Z tvojich fotografií je cítiť melanchólia, miestami strach až surovosť. No sú medzi nimi aj fotografie vyjadrujúce nevinnosť, krehkosť, zasnenosť.. Na čo sa zameriavaš vo svojej tvorbe? Akú spoločnú myšlienku majú tvoje fotografie?

Mám dva typy fotení: prvý je taký, keď fotím moje veci s nejakými ľuďmi a potom fotím ľudí pre ľudí. Fotiť moje veci znamená, že nefotím človeka ako takého, ale mám nejakú myšlienku, nápad a tú potrebujem urobiť, prejaviť, kreovať, realizovať. Na to samozrejme potrebujem niekoho, človeka, ktorého pravdepodobne aj dosť spotvorím. Tento typ fotenia si vyžaduje prácu na fotke, niekedy aj dosť dlhú. To druhé fotenie je vlastne fotka pre modelingové účely, svadobné fotky, portrét a pod. Vtedy fotím človeka kvôli nemu samému. Viac ma však bavilo to prvé fotenie.

Aká bola tvoja cesta od prvej fotografie, krajinky, k foteniu akému sa venuješ teraz (fotenie s ľuďmi, realizovanie nápadu, myšlienky)?

Jeden kamarát mi raz povedal, že je lepšie fotiť Ukrajinky než krajinky (smiech). Krajinky som fotil na začiatku preto, pretože som sa zoznamoval s fotoaparátom. Ani by ma nenapadlo, že niekedy budem fotiť ľudí. Krajina sa mi páčila a dodnes sa mi páči. No po čase ma to prestalo napĺňať. Keď máš nejaké tvorivé myšlienky a chceš ich zrealizovať,nemyslím tým zátišie,  potrebuješ k tomu ľudí. Bola to nutnosť.

Väčšina tvojich fotografií je v čiernobielej. Existuje na to špeciálny dôvod?

Picasso mal modré obdobie, tuším. Ja som mal čiernobiele obdobie  kedy som farbu doslova neznášal, nič mi nehovorila a ani som ju nepotreboval ako vyjadrovací prostriedok. Všetko farebné boli väčšinou fashion fotografie. Takže som robil všetko buď čiernobiele, alebo som používal monotónne chromatiky, tieňovanie do hneda, do zelena atď. Teraz mám farebné obdobie, keď sa mi farba veľmi páči, ale aj tak mám rád keď je taká ponúrejšia (tzv. ťažká tonalita). To znamená, že je fotka farebná, ale tú farbu tam takmer nevnímaš, farby sú tlmené, tmavšie.

Sú fotografie, pri ktorých je farba dobrá, keď fotíš kvety napríklad. Keby boli kvety čiernobiele, aká by to bola lúka?!

Mohol by si nám povedať niečo o fotografií s názvom "Gorgona", ktorú si poskytol na predaj pre Divart ? Predstav nám ju.

Nespomínam si ako tento nápad ku mne prišiel. Niektoré nápady držíš v hlave dlho, aj roky, kým sa k ním dostaneš. Na niektoré medzitým zabudneš, niektoré sa vyplavia na chvíľku kým ich zrealizuješ  a potom zmiznú. Ako keby sa to vytratilo. Toto bude ten prípad. Ku každému obrazu patrí príbeh a mám iné, silné veci, ktoré si pamätám.

meduza svetlaWEb1

Je teda fotografia pre teba niečo ako psychoterapia? Máš niečo v sebe čoho sa potrebuješ zbaviť, vyrovnať sa s tým a fotografia ti v tom pomáha?

No jednoznačne! Nie som si istý, či sa potrebuješ vyrovnávať. Otázka znie: Čo by sa stalo keby sa tie nápady nezrealizovali?” Ak otázka stojí takto, tak ti na ňu odpoviem veľmi presne. Neviem, pretože sa mi to ešte nestalo. Tie myšlienky prídu a tlačia sa von, nedajú ti pokoj. Nebudeš spať, celé dni budeš na to myslieť ako to spraviť až kým to nespravíš. Ešte sa mi nestalo, že by som to nezrealizoval. Možno by som sa zbláznil. Jednu vec som však zistil. Všetky nápady čo mám pochádzajú z jedného zdroja. Všetci to tak máme. V živote sa pohybuješ v určitom okruhu ľudí a viackrát sa mi stalo, keď som sa rozprával s kamarátmi fotografmi, že sme nezávisle pracovali na rovnakých nápadoch. Každý človek ale spracuje nápad inak. Tvoja osobnosť, to aký si, tomu dá hodnotu, prejaví sa. Stále sa mi to deje.

Pri prezeraní tvojej stránky som si uvedomila, že často hľadáš inšpiráciu v histórii, či už ide o mytológiu, biblické príbehy alebo skutočné historické udalosti. Čím ťa táto téma oslovuje?

Históriou sa dlho zaoberám, kedysi stredovekom, teraz idem trochu hlbšie a hľadám korene slovanskej kultúry. Mytológia, to je niečo čo ma baví už od základnej školy. Pridal by som k tomu ešte mystiku a to je zmes vecí, ktoré sa mi páčia. Bavili ma aj symboly. Symbolika je dôležitá a je dobre keď je skrytá. Z môjho pohľadu je lepšie, keď človek hľadá skryté významy ako keď je z diela jednoznačne jasné o čom je a čo ti má povedať. Nie je to zle, samozrejme, ale pre mňa je to zaujímavejšia cesta. 

rudolf-imrisik-the-roses-fairy-tales

Máš svoj fotografický resp. umelecký vzor? Ak áno, kto ním je a čím ťa pri tvojej tvorbe inšpiruje?

Inšpiruje ma hudba, umenie, maliari atď. Keď sa však človek nad tým hlbšie zamyslí tak, inšpiráciou je človek sám sebe a pre seba. Či chceš alebo nechceš tie veci, inšpirácia, k tebe prichádza. Bolo by zaujímavé sa rozprávať o tom odkiaľ sa berú..

Milujem šerosvit. Rembrantova tvorba  sa mi páči a bol som niekoľkokrát na výstave jeho obrazov vo Viedni. Carravagio, toho som zbožňoval. Na ich diela by som sa dokázal dívať stále. Boli to majstri práce so svetlom.

Fotografii sa venuješ už pomerne dlho. Kde všade sme mohli vidieť tvoju tvorbu?

Mám internetovú stránku http://himsouls.esy.es/. Vystavoval som v Prahe v Kongresovom centre, viackrát v Kursalone v Piešťanoch. Fotky mám v niekoľkých zahraničných publikáciách, na ktorých som spolupracoval v rámci umeleckej tvorby. V artových slovenských aj zahraničných časopisoch, moje fotografie boli na obálkach kníh. V divadle na Morave,  v Prahe aj v Brne. Na obaloch CD sú moje fotografie. Hlavne Dark- metalové a gotické kapely zo Švédska ma majú radi (viac informácií o doterajšej tvorbe a publikáciách nájdete na: http://himsouls.esy.es/referencie2.html).

Mám aj takú zaujímavú príhodu v súvislosti s vystavovaním. Bol som vo Vlkolínci, navštívil som tam výstavu fotografií a našiel som medzi nimi svoju fotku. Nevedel som o tom, že tam vôbec nejakú fotku mám. No a keď som chcel vrátiť vstupné tak sa mi ťažko dokazovalo, že ja som autor.  Bolo to zaujímavé a vtipné, tak som sa so svojou fotkou aspoň odfotil.

Kam sa, podľa teba, posunula fotografická tvorba od tvojich začiatkov do dnes? Ako tieto zmeny vnímaš?

Moja generácia ešte vyrastala na filme, no a keď sme si našetrili, nebodaj, na ten 36 obrázkový film tak ten nám musel dlho vydržať. Teraz aj keď fotím digitálnou technikou tak aj pri tématickom fotení spravím 5 fotiek a idem domov.

Najdôležitejšia je pre mňa príprava. Keď máš námet, vieš čo ideš fotiť a koho, máš to predkreslené a v mysli je presný obraz  ako má fotografia vyzerať, musíš sa vybrať na miesto, na ktorom to chceš realizovať. Je dôležité pozorovať tam svetlo, z ktorej strany svieti v akú ročnú dobu a v akú hodinu. Napríklad 23.októbra o 16:15 mám skvelé svetlo. No potom sa môže stať, že tam prídeš a je zamračené. Koľkokrát sa to stalo mne a jednoducho sa nefotilo. Modelka kvôli foteniu cestovala z Brna...

Dnes by som to na sociálnych sieťach za podobný prístup schytal. Ľudia sa zmenili. Aj vtedy bol veľký problém zohnať ľudí na fotenie, pretože všetci chceli fotiť modelingové fotky a chceli byť na nich krásni. No keď sa pozrieš na moje fotky, väčšinou tam tváre ani nevidíš a modelka si povie, čo  bude z toho mať. Nikto ani nevie, že je to ona. Už vtedy bolo ochotné takto fotiť možno 1 percento ľudí, ale tích som mohol vyváľať v blate, obsypať popolom a mrzli alebo stáli vonku na daždi. A dnes je to už len 0,1 percenta. Každý chce byť za pekného.

hsphoto6
hsphoto7

Aké sú tvoje najbližšie plány do budúcna?

Mám teraz spiace obdobie. Nejaký čas som s tým bojoval a nakoniec som zistil, že je to tak v poriadku. Prečítal som si životopisy niekoľkých maliarov a u nich bolo bežné, že mali obdobie keď 5 aj viac rokov netvorili. Je to potrebné. Bolo by to iné ak by som fotil komerčnú alebo fashion fotografiu. Tá sa dá fotiť stále. Ale tieto veci, ktoré chceš dať zo seba von, sa takto robiť nedajú. Nápady sú rozumné a oni ti dajú pokoj keď máš toho dosť a potom sa znova objavia keď to potrebuješ. Fotografii sa venujem stále, ale so samotnou tvorbou a realizovaním nových vecí si dávam pokoj na nejaký čas. Tak to má teraz byť.

 No a v pláne mám najbližšie workshop v spolupráci s Divartom, o ktorom sa určite viac dozviete na sociálnych sieťach. Bude sa konať v letných mesiacoch. Pravdepodobne v septembri bude aj výstava mojej doterajšej tvorby, ktorú plánujeme tiež v spolupráci s Divartom. 

 

Máš odkaz na záver pre čitateľov nášho blogu?

Bol by som veľmi rád keby sa znova vrátila kvalita do fotografie. Keby sa ľudia trochu nad fotografiou zamýšľali a venovali jej čas ešte predtým než začnú fotiť.  Fotograf by sa mal venovať sám sebe v tom zmysle, že bude robiť veci, ktoré vychádzajú z jeho vnútra.  Nezáleží na tom aký má kto fotoaparát, blesk atď.. To sú nepodstatné veci. Ja som si prvý blesk spravil zo svetla na WC.  Prvý softbox som si vyrobil z baterky a kusu látky a boli z toho perfektné fotky.  Zvládnuť fotoaparát je len o technickej zručnosti a tú môže získať každý. Mali by skôr pracovať na tom čo sa ide fotiť, ako to odfotím, aké prípravy na to potrebujem. Venovať sa celému procesu pred samotným fotením. A potom sa tá energia, ktorú do toho človek investoval vráti, dá fotkám silu. Veľmi dobré je si veci, námety, kresliť pred fotením. Rozpracovať si návrh čo najskôr sa dá. Kúpte si zápisník a zapisujte si ,kreslite keď príde nápad, pretože on sa môže veľmi rýchlo  stratiť a niekedy sa už nevráti. Treba si zapisovať, kresliť, robiť skice, hocijaké škaredé, len aby si človek pripomenul o čo vlastne ide. Na tomto treba pracovať a rozvíjať  spôsoby ako zobraziť myšlienku.  To je tiež zručnosť a tá nepríde sama od seba.

  Sú však aj nápady, ktoré si zapisovať alebo kresliť nemusíš. Tie ti nedajú spávať, žiješ nimi až kým im nedovolíš sa prejaviť.

Ďakujeme za rozhovor. 

Rudovu tvorbu nájdete na jeho webstránke: http://himsouls.esy.es/himsouls.html

Jeho fotografiu s názvom GORGONA  si môžete zakúpiť priamo na predajni v Divarte

Môžete navštíviť aj našu stránku Divart.sk a veľmi nás poteší Váš Like na facebooku.

lievancee

Adina Chitu – Pancake planet – English

Adina Chitu

Pancake Planet

 

 

 

 

I met Adina on one of my trips to Romania, a country that fascinated me not only by its beautiful scenery, but mostly with friendly and kind-hearted people. I personally like to meet creative people and talk to them about what led them to the idea of what they are doing, about their dreams and what drives them. Adina was very willing to share her "know how" and also her photos were very inspiring. Her photos are not only aesthetically very impressive but you can almost feel the smell of desserts prepared when you look at them.

.

Adina is a talented 28 year old photographer from Bucharest (Romania). She studied PR and Marketing. She’s currently working on some small PR projects. She makes the desserts menu for a cute bistro in Bucharest. She loves cinema, photography and of course food. All her hobbies are combined in a project called “Pancake Planet.” We made an interview for you about what is behind the idea of this interesting project and what or who inspires her and giving her the strenght to continue and to create.

pancake_icon

photo-me

.

Why did you start with the project and how did it get it’s name?

At some point in my life I was getting tired of the bad food that is served in our restaurants. I am a bit fussy when it comes to food, especially desserts, so I started making my own. I had the chance to cook some pancakes for many people at some events and that’s how Pancake Planet was born.

You prepare your own desserts moreover you take photos of them by yourself. How did you get to photography and what is the main idea of the project?

The project is not only about food but also about photography. My boyfriend is a photographer and he taught me a lot about this new domain so I started to make food photography. I love dark, claroscuro photos, so I tried to combine this style with my dishes, I think made the right choice. Somehow this type of photography, using the natural light, makes me think about flemish paintings that I love so much.

You mentioned flemish paintings composed on dark background very similar to your photos. If there is someone, who inspires you in your work?

I really love Linda Lomelino's work, she was basically the first dark food photographer that I discovered on instagram and I fell in love with her photos and recipes. My boyfriend even bought me one of her books, she inspired me a lot in my work, you can check her profile here: https://www.instagram.com/linda_lomelino/

I also get inspired by Vermeer's work, he is my favorite painter. I had the chance to see some of his works in real life. I love his realism, the beauty of the colors, the way he uses light, the everyday life scenes that he choses to show in his works, and in almost all of them there is a window on the left side. I also have a window on the left side when I am taking pictures. It means we both love natural light.

I know you like to travel, not only within Romania, but all around Europe. Did you bring some inspirations for the recepies from abroad? What interesting ‘pieces’ did you find there?

The thing that I like the most when I travel is to eat, to go to local restaurants and try new types of dishes. I've noticed that when I go to a new place I always look for the Chinese and Korean restaurants. I just love this kind of food, and usually it is cooked by chinese and korean cooks. Even when I was in Rome I ate a lot of thai and chinese food, and I found the most delicious pizza and tiramisu in the most hidden places. I always take a lot of ingredients from a lot of places. I bought spices for souvlaki, a lot of pistachio, even feta cheese from Greece or lemon curd, peri peri sauce and some weird lotus cookies from UK. And when I get home I always try the local recipes from the place I've been. This way I made a delicious tiramisu, yummy pizza and pasta, I also love the Portuguese dessert called pasteis de nata. I made it at home, but I hope to taste it some day in Portugal.

You combine two of your hobbies, photography and food, in this project. But you also love the movies, like you said. Do you plan to combine making food or desserts with the other forms of presentation except photography

I am glad you asked me about movies. I am thinking about making or better said remaking some desserts from some movies like that amazing dessert from Wes Andreson's Grand Budapest Hotel and not only remaking the dessert but also the entire set up. I know, it's a lot of work but I hope, I can make it happen some day. I would like to make some short videos, but not the classical ones with the step by step recipe but some sort of stop motion videos, telling a story regarding the dessert, a video that makes you feel something else, not only the tremendous desire to eat.

What is the greatest dream of yours and what are you doing to achieve it?

I promised myself to post a photo with my food each day. These will keep me doing recipes almost every day and pictures as well. I think it is important to have this kind of rule, let's say, this challenges me to try different recipes every day, to look for ideas and get inspired. This way I hope to improve my technique, my cooking, my photography skills and maybe some day to open my own small bistro, a very relaxed one, with an open kitchen, great food and atmosphere.

Do you have some personal motto, quote which helps you to go further?

Yep, I also have a motto, because I love making cakes so much, it belongs to Julia Child and it sounds like this: ‘A party without cake is just a meeting’.

What are your next plans? Are you working on some new project?

I started a website where I put my recipes and photos, hope to make soon some complex photo shootings with my food, to find artists that make plates and all sorts of props that I can include in my settings and I also want to shoot more outdoors because for the moment I only make indoor photos.

You can find more of Adina's work here: https://www.facebook.com/thepancakeplanet/?fref=ts and also here: www.pancakeplanet.ro

You can have a look on more of Adina's work in our  galery, and also buy it with luxury frame. 

logo_black

WE CREATE IN DETAILS

lievancee

Adina Chitu – Pancake planet – Slovak

Adina Chitu

Pancake Planet

united_kingdom_round_icon_448

Adinu som spoznala na jednej zo svojich ciest do Rumunska, krajiny, ktorá mi učarovala nielen krásnou prírodou, ale hlavne priateľskými a veľmi ochotními ľuďmi. Osobne rada spoznávam kreatívnych ľudí a rozprávam sa s nimi o tom čo ich viedlo k myšlienke začať sa venovať tomu čo robia, aké majú ciele a sny, čo ich napĺňa. Adina bola veľmi ochotná podeliť sa so mnou o svoje “know how” a tiež ma oslovili jej fotografie. Okrem toho, že sú esteticky veľmi pôsobivé, je z nich priam cítiť vôňa pripravených dezertov .

.

Adina je mladá, 28 ročná, talentovaná fotografka z Bukurešti (Rumunsko). Vyštudovala PR a marketing. V súčasnosti pracuje ako PR manažér pre malé začínajúce spoločnosti. Tvorí dezerty pre útulné bistrá a reštaurácie v centre Bukurešti. Zaujíma sa o fotografiu, jedlo (prípravu aj ochutnávanie) a film. Tieto svoje záľuby spojila v projekte s názvom Pancake Planet. Pripravili sme pre Vás rozhovor ako vznikol samotný nápad vytvoriť takýto zaujímavý projekt, ako aj o tom čo, prípadne kto ju v živote inšpiruje a dáva jej silu pokračovať ďalej a tvoriť.

pancake_icon

photo-me

.

Ako vznikol projekt Pancake planet a ako dostal názov?

V určitom okamihu svojho života som bola otrávená zo zlého jedla podávaného v našich reštauráciách. Som trochu úzkostlivá keď ide o jedlo, hlavne o dezerty, tak som začala piecť sama. Na jednom podujatí som pripravovala veľké množstvo palaciniek pre hostí a tak ma napadol názov Pancake planet (planéta palaciniek).

Okrem prípravy dezertov svoje produkty aj sama fotíš. Ako si sa dostala k fotografií a aká je hlavná myšlienka projektu?

Tento projekt nie je len o jedle, ale tiež o fotografii. Môj priateľ je fotograf a veľa ma naučil o tejto pre mňa novej oblasti. Tak som začala tvoriť Food photography. Milujem fotografie na tmavom pozadí s využitím šerosvitu a tak som začala fotiť týmto spôsobom a kombinovať ho s mojimi dezertami. Myslím, že som sa rozhodla správne. Určitým spôsobom mi tento typ fotografie, pri použití prirodzeného svetla pripomína flámske maľby, ktoré tak milujem.

Spomenula si  flámske maľby komponované na tmavom pozadí podobne ako tvoje fotografie. Máš obľúbeného autora, medzi fotografmi alebo maliarmi, ktorý ťa inšpiruje pri tvojej práci?

Skutočne obdivujem prácu Lindy Lomelino, bola v zásade prvou fotografkou fotiacou jedlá na tmavom pozadí. Objavila som ju na Instagrame a hneď som sa do jej fotografií a receptov zamilovala. Môj priateľ mi dokonca kúpil jednu z jej kníh. Veľmi ma inšpiruje pri mojej práci. Môžete si pozrieť jej profil na:  https://www.instagram.com/linda_lomelino/

Takisto ma inšpiruje Vermeerova tvorba, je mojím najobľúbenejším maliarom. Mala som možnosť vidieť časť jeho prác na vlastné oči. Milujem jeho realizmus, krásu farieb, spôsob akým používa svetlo, scény z každodenného života, ktoré zobrazuje na svojich plátnach. Takmer na každom z nich maľuje okno na ľavej strane. Tiež mám okno po svojej ľavej strane keď fotím. Znamená to teda, že obaja radi využívame prirodzené svetlo.

Viem, že rada cestuješ nielen po Rumunsku, ale aj vrámci celej Európy. Naberáš na svojich cestách aj inšpirácie pre nové recepty? Aké zaujímavé “kúsky” si si doviezla zo zahraničia?

Na cestovaní najviac milujem práve jedlo, rada chodím do miestnych reštaurácií a skúšam nové druhy pokrmov. Uvedomila som si, že keď prídem na nové miesto tak vždy vyhľadávam čínske a kórejské reštaurácie. Zbožňujem ich jedlo, obyčajne pripravené čínskymi resp. kórejskými kuchármi. Dokonca aj keď som bola v Ríme, jedla som veľa thajských a čínskych pokrmov. Najchutnejšiu pizzu a tiramisu som našla na najskrytejších miestach. Vždy si so sebou prinesiem množstvo ingrediencií z rôznych miest, nakúpené korenia pre suovlaki (grécky pokrm z kúskov mäsa grilovaného na ražni), veľa pistácií, dokonca syr feta z Grécka alebo citrónový tvaroh, omáčku peri peri a tiež pár zvláštnych lotosových koláčikov z Veľkej Británie. A keď prídem domov, vždy skúšam miestne recepty z oblastí, ktoré som navštívila. Takto  som pripravila chutné tiramisu, lahodnú pizzu a cestoviny. Obľubujem tiež portugalský dezert zvaný pasteis de nata. Pripravovala som ho už doma, ale dúfam, že raz ho ochutnám v samotnom Portugalsku.

V tomto projekte si spojila dve svoje veľké záľuby a to jedlo a fotografiu. Si však aj veľkou fanynkou filmu. Plánuješ do budúcnosti  iné formy prezentácie svojich dezertov?

Som veľmi rada, že si sa ma opýtala na film. Pohrávam sa s myšlienkou vytvorenia alebo skôr prepracovania niektorých “filmových” dezertov, podobne ako skvelý dezert z filmu Wesa Andersona, Grand Budapest Hotel. Nešlo by len o prípravu samotného dezertu ale aj o celú scénu. Viem, že s tým bude obrovské množstvo práce, ale verím, že jedného dňa to dokážem. Rada by som točila krátke videá, ale nie tie klasické, ktoré Vás krok za krokom prevedú celým receptom. Išlo by o druh stop motion videa, ktoré by rozprávalo príbeh súvisiaci s dezertom, video, ktoré vás príjme cítiť niečo viac než len ukrútnú túžbu sa najesť.

Aký je tvoj najväčší sen a ako pracuješ na jeho dosiahnutí?

Sľúbila som si, že budem publikovať fotografiu mojich výtvorov každý deň. To ma núti pripravovať jedlo a tiež denne fotiť. Myslím si, že je dôležité mať tento typ pravidiel. Povedzme, že ma to nabáda skúšať denne nové receptúry, hľadať nápady a inšpirácie. Takisto dúfam, že tento spôsob práce mi pomáha zdokonaľovať moje zručnosti, či už v pečení alebo fotografií. Možno si jedného dňa otvorím svoje vlastné malé bistro, s príjemnou uvoľnenou atmosférou, otvorenou kuchyňou a skvelým jedlom.

Máš nejaké osobné motto, citát, ktorý ťa poháňa dopredu?

Mám motto a pretože tak milujem pečenie koláčov, samozrejme to s nimi súvisí. Patrí Julii Child a znie: Párty bez dezertu je len obyčajnou schôdzkou.

Aké sú tvoje najbližšie plány? Chystáš nejaký ďalší projekt?

Nedávno sme dokončili web stránku,  kde som vložila moje recepty a fotografie, dúfajúc, že čoskoro vytvorím ucelený foto projekt o jedle a nájdem umelca tvoriaceho taniere,misky a rôzne druhy rekvizít, ktoré by som mohla použiť pri fotení. Tiež by som chcela viac fotiť v prírode a vôbec v exteriéry pretože v súčasnosti fotím len v interiéroch.  

Viac z jej tvorby nájdete na: https://www.facebook.com/thepancakeplanet/?fref=ts

a tiež na: www.pancakeplanet.ro

Adinine fotografie si môžete prezrieť aj v našej galérii.

logo_black

TVORÍME V DETAILOCH

_MG_0428

SHOWROOM

NIE SME LEN NA WEBE ...

Ako to začalo ?

Na začiatku bola fotografia. Fotografia ktorú som spoznal vďaka svojej Mirke, fotografke telom i dušou. Okrem všetkých mojich skúseností v reklamných činnostiach či programovaní ma fotografia a jej kreatívne využitie veľmi zaujalo. Rozhodol som sa pátrať  po nejakej tej mašine, ktorá by mi umožnila zhmotňovať fotografie a naplno začať uskutočňovať náš sen.

Nevyhli sme sa omylu, ktorý našťastie skončil len príjemným výletom do Bardejova a nie kúpou rachotiny, ktorá tlačila asi len keď sa jej chcelo. Tak sme obišli naprázdno a ja som pátral ďalej. O pár dní na to som zaregistroval inzerát, v ktorom chlapík predával  EPSON STYLUS 9890. Zavolal som a neobanoval. Vydal som sa za ňou do Trnavy so strachom, čo od toho čakať. 

Spoznal som Nora.

Človek, na ktorého som narazil mi takmer vyrazil dych. Bol to Norbert - Galerista, ktorý sa venuje fine artu už nejaký ten rok a tlačí pre známych fotografov ako Švarbovú či Karola Kállaya. Práve on bol tým človekom , ktorý si ma spletitými uličkami odviedol až do jeho galérie v centre Trnavy.  Zdržal som sa tam asi tri hodiny a bol som absolútne pohrúžený do jeho rozprávania úplne o všetkom čoho sa Fine art týka. Od tlače, médií, farieb či údržbe sme sa prepracovávali až k biznisu, cenám, dodávateľom a všetkému čo bolo treba vedieť o tomto druhu umenia. Domov som cestoval plný dojmov, s novým zámerom a mašinou, ktorú tu vo Zvolene a širšom okolí nevlasní nikto .

 

A KDE JU TEDA ZLOŽIŤ ?

Ešte v ten deň (ako by som tušil že si priveziem tú hádam 150 kilovú opachu) som rozmýšlal. Kam s ňou ? Napadol mi známi, ktorý vlastní budovu na výbornom mieste, blízko centra (Zvolena) a čo je na tom to najkrajšie, je tam zákutie s výhľadom na zámok. No krása. Akoby to bolo v pláne, našiel sa tam ideálny, 40 m2 priestor, ktorý nám počaroval. Všetko klaplo a v jeden deň vzniklo niečo, o čom sa nám ani nesnívalo.

_MG_0440
_MG_0428

Do tvorby showroomu sme sa pustili naplno. Pripravovali sme ho s láskou k práci, ktorá nás napĺňa a s cieľom uskutočniť si životný sen. Vznikol priestor kde môžeme prezentovať naše fotografie aj fotografie iných autorov, vystavovať, tvoriť . Miesto, na ktorom sa my aj naši zákazníci budú cítiť príjemne až sa im odtiaľ nebude chcieť odísť. 

Podarilo sa. Môžete sa o tom sami presvedčiť pri posedení v Divarte na skvelej kávičke či čaji. Otváracie hodiny máme od pondelka do piatku od 16:52 do 18:58 🙂 oficiálne ale nájdete nás tam vždy, keď máme mrežu otvorenú a po dohovore kedy si budete priať. Poviete nám vaše predstavy a mi ich zrealizujeme. Nie každý má doma autorské dielo a pritom stačí tak málo.. Navštívte Divart. 

PÁČI SA VÁM DIVART ? PODPORTE NÁS.

brand_divart

Vznikol DIVART !!!

DIVOTVORNÉ UMENIE

Ako tvoríme..

Dívame sa, pozorujeme, tvoríme a žijeme. Žijeme tvorbou. Divokosť duše a srdca, v ktorom sídli, jej nespútanosť, sloboda a odhodlanosť sa odzrkadľujú v našich obrazoch. Každý v nich môže nájsť kúsok seba. Každý z nás môže byť umelcom – tvorcom a hľadačom krásy.  

Umenie je forma maximálneho bytia človeka. Je individuálnym prejavom kreatívnej schopnosti duše - jedna z foriem osvojovania si sveta človekom. Svet DIVARTu je svetom obrazu, fotografií a webu. Vnášame do neho pocity, silné emócie, krehkosť, kontrasty, neopakovateľnosť a krásu (temnú aj svetlú).

Prečo DIVART

DIVART je pre nás možnosť ako vdýchnuť  fotkám, obrazom a vašim webovým stránkam život. V digitálnej dobe, keď je takmer všetko uložené len vo forme jednotiek a núl, držať v rukách vlastné dielo nám dáva pocit slobody. Fotka nie je fotografiou kým sa nevytlačí a kým nedostane hlbší zmysel  samotnou svojou existenciou. 

Našim cieľom je ponúkať vám umelecké diela, ktoré zútulnia vaše domovy. Priniesť umenie bližšie k ľuďom, bližšie k vám, hlbšie do vašich životov. U nás môžete aj vy zvečniť svoje diela. Prinášame vám originálne fotografie, tvorbu založenú na kvalite, nie kvantite. Dokážeme vašim priestorom vdýchnuť nový život prostredníctvom našich/vašich fotiek a vysokokvalitnej technológie tlače. Každá jedna fotografia nesie v sebe príbeh.

Prežite ho s nami.

NAŠE ZAMERANIE JE PESTRÉ

Fotografia

V oblasti fotografie sa venujeme špičkovej tlači tzv.  Fine art, používame exkluzívny papier galerijnej kvality, výrobe  a spracovaniu fotografií, a samotnému foteniu. Chceme tvoriť, spájať komunitu umelcov, vystavovať fotografie známych aj menej známych autorov. Tešíme sa na všetkých , ktorým je fotografia blízka.

v sekcii FINE ART 

OBRAZY

 Práca šľachtí a my v našej práci vidíme niečo, čo vizuálne poteší v každom priestore. Máme v ponuke niekoľko prevedení vlastnoručnej, aj priemyselnej výroby. Tlačíme tapety a kašírujeme ich na dosky. Rámujeme plátno . Ponúkame exkluzívne kovové aj drevené rámy.  

Prezrite si aj naše produkty v sekcii PRODUKTY

WEB DESIGN

Stránka DIVART  je ukážkou najnovších programátorských techník a postupov, kde si môžete všimnúť , že programovanie nie je len statickou záležitosťou. V dnešnej dobe  programovaním dokážete skutočné veci. Animovať farby , krivky, obrázky, vykreslovať grafiku a v spojení s fotografiou sa tak ponúka ideálna kombinácia pre kreatívnu tvorbu. Na stránke DIVART sa budeme venovať programovaniu a vychytávkam s ním spojených. 

sekcia WEB DESIGN

BRANDING

Branding je pre nás taktiež forma umenia. Je to dôležitá forma zviditeľnenia spoločnosti. Kvalitne vytvorený branding je dnes už neodmysliteľnou súčasťou web marketingu. Ucelené pôsobenie Vašej značky,  vzájomne prepojené s myšlienkou vášho podnikania a vizuálom firemných priestorov je zásadné pre úspech spoločnosti. Vizuál predáva. Máme dlhororočné skúsenosti s lepením rezaných aj tlačených fólií alebo tapiet. Zverte sa do rúk odborníkov a my vám vytvoríme branding na mieru. 

sekcia BRANDING

PRACUJEME PRECÍZNE A S CITOM