Text and Lorem ipsum dolor sit amet, consectetur adipiscing elit, sed do eiusmod tempor incididunt ut labore et dolore magna aliqua. Ut enim ad minim veniam, quis nostrud exercitation ullamco laboris nisi ut aliquip ex ea commodo consequat.
Nami vytvorený blok pre rýchle vytváranie obsahu alebo nadpisov. Dobrý sluha na tvorbu separátorov. Ponúka možnosť vloženia nadpisu, nadpisu 2, textu a tlačítka a rôzne nastavenia ako výšku ,farby, borders, orezávanie (clipping). V galérii nižšie sú zobrazené náhľady tohto bloku.
JA SOM TLAČÍTKO
Lorem ipsum dolor sit amet, consectetur adipiscing elit, sed do eiusmod tempor incididunt ut labore et dolore magna aliqua.
BUTTONTop and Bottom
Narodil sa v Lučenci. O fotografiu sa začal zaujímať v roku 2011. Ako sám hovorí: “K nadšeniu a túžbe zachytiť pekné momenty z výletov sa pozdejšie pridala chuť zlepšovať sa či už priamo na mieste fotenia, alebo v spracovaní fotografie ako takej. Z hobby fotografie sa tak stalo moje poslanie.” Už niekoľko rokov organizuje fotoexpedície a foto-workshopy, kde odovzdáva svoje skúsenosti a know-how. Je členom Asociácie profesionálnych fotografov Slovenskej Republiky (APFSR) a zároveň aj ambasádorom filtrov značky VFFOTO.
Zameriava sa na umeleckú fotografiu krajiny. Pochádza z Revúcej a aj preto neďaleká Muránska planina a Nízke Tatry boli miestom, kde sa jeho vzťah k fotografii začal. Jeho tvorba zožala úspech na miestnych aj medzinárodných súťažiach. Od roku 2020 je členom Asociácie Profesionálnych Fotografov Slovenska (APFSR). Za jeden z jeho najväčších úspechov považuje dvojnásobné prvenstvo v prestížnych súťažiach „Budapest International Foto Awards“ (BIFA) a „Tokyo International Foto Awards“ (TIFA) s fotografiou „Born of Fire“ a to v jednom roku (2021). V roku 2018 otvoril svoj prvý skupinový workshop vo Vysokých Tatrách. Odvtedy už viedol vyše 30 skupinových workshopov a expedícií na Slovensku, v Talianskych alpách a na Islande.
Žije v Banskej Bystrici. Poloha rodiska do významnej miery ovplyvnila aj jeho záľuby. Hornaté okolie Banskej Bystrice predurčuje k tomu aby mal človek blízko k prírode. S fotoaparátom sa začalo jeho túlanie po Kremnických vrchoch, Veľkej Fatre, Nízkych Tatrách aj Poľane a to hlavne so zameraním na huby, ich zbieranie, ale aj fotografovanie. Postupne sa dostal aj k foteniu krajiny, a práve krajinárska fotka tvorí v súčasnosti veľkú časť jeho portfólia.
Fotografii sa venuje od roku 2016. Ako krajinár – fotograf obľubuje tatranské východy a západy slnka spojené s bivakovaním na štítoch. Rád však vycestuje aj do Dolomitov, ktoré podľa jeho vlastných slov „svojou majestátnosťou vyrážajú dych a človek tu môže stráviť veľa času, no stále mu ostávajú miesta, kam sa môže vrátiť na ďalší krát.“ Rodák zo Zvolena prezentoval svoju tvorbu aj na našej prvej krajinárskej výstave “Krajina okamihu”.
Jeho zanietenie pre fotografiu sa začalo naplno prejavovať v roku 2016. Za svoje prvé vydarené fotky považuje sériu fotografií z Ďumbiera, z ktorých ukážku ste mohli vidieť aj na výstave Krajina Okamihu v r. 2017 vo Zvolene. Odvtedy precestoval kus sveta a svojím fotoaparátom zachytil horské masívy Himalájí, Dolomitov či sopky Islandu. Na fotosúťaži festivalu dobrodružných filmov Horyzonty 2021 získala jeho fotografia s názvom “Sila” druhé miesto.
Pôsobí v Považskej Bystrici ako svadobný a krajinársky fotograf. Spoznávanie slovenskej krajiny je preňho nočným dobrodružstvom. “Skoré výstupy po tme lesom, zima, vietor, dážď a pred sebou jediný cieľ. Zažiť prvé svetlo na vrcholkoch hôr. Stáť nad oblakmi, zachytiť neopakovateľné momenty a atmosféru zobúdzajúcej sa krajiny. Vidieť veci, ktoré trvajú len krátky okamih. Práve to je krásne na krajinárskej fotografii”, ako sám priznáva. V roku 2021 sa zaradil medzi členov Asociácie Profesionálnych Fotografov Slovenska (APFSR). Ako ambasádor spolupracuje s viacerými firmami s fototechnikou. Má za sebou niekoľko autorských výstav. Podarilo sa mu získať rôzne ocenenia na Slovensku aj v zahraničí.
Fotograf a cestovateľ z Banskej Bystrice, jeho najväčšou vášňou je cestovateľská reportáž a fotenie krajiniek. Miluje magický Island, ale pokoj a peknú kompozíciu rád hľadá aj na Hriňovských lazoch.
Na fotenie je dôležité sa pripraviť po technickej, ale aj po obsahovej stránke. Obzvlášť pri portrétoch, či už svadobných, rodinných a i., môže krátky rozhovor, ešte pred samotným fotením, prelomiť ľady a vytvoriť inšpiratívnu a príjemnú atmosféru. Komunikácia je veľmi podstatná pre vytvorenie fotografií, s ktorými budú obe strany, vy aj klient, spokojné. Príprava pred fotením by mala byť preto samozrejmosťou, ale nielen na strane fotografa. Váš klient by mal vedieť aké oblečenie, make-up či rekvizity si má na fotenie priniesť.
Hneď prvý bod je najdôležitejší. Mnoho zákazníkov už pri prvom stretnutí vie čo chce a prichádzajú s konkrétnou predstavou o fotografiách. Niektorí z nich nemajú žiadnu alebo len hrubú predstavu o tom, ako by výsledné fotky mali vyzerať. V tomto prípade môžete na to, aké fotky by potešili vašich klientov prísť spoločne s nimi. Pred osobným stretnutím sa dohodnite, aby si vyhľadali na internete typ fotografií, o ktoré majú záujem (rodinné, fotografie detí, svadobné a pod.). A nech si vyberú tie, ktoré najviac zodpovedajú ich osobnému vkusu a štýlu. Viete sa od nich dobre odraziť a vytvoriť tak výsledok, ktorý sa bude čo najviac približovať predstave vašich klientov.
Téma, teda to či budete fotiť svadobné, rodinné, firemné alebo iné fotky, ovplyvňuje výber lokality, oblečenia a rekvizít. Od témy sa teda odvíja množstvo podstatných detailov, ktoré majú veľký vplyv na výsledné fotky. Fotografie pre firemný web budú mať viac formálny charakter ako portréty do rodinného albumu. Fotografie pre web sa zvyčajne fotia na bielom alebo jednofarebnom pozadí bez rušivých prvkov. Rodinné fotenia sú naopak zaujímavejšie v prostredí, ktoré pôsobí menej formálne a je v ňom veľa “mäkkých” doplnkov. Pre tento typ fotenia sa často využívajú prírodné lokality v závislosti od počasia a ročného obdobia.
Oblečenie je dôležité prispôsobiť účelu na aký chcete fotky neskôr využívať, ale tiež povahe klientov. Je dôležité, aby sa cítili pohodlne a prirodzene. Veľkú úlohu tu zohráva farebnosť, zladenie jednotlivých kúskov podľa prostredia, v ktorom chcete fotiť (môžete ísť do kontrastných farieb alebo ostať v odtieňoch jednej farebnej škály). Neodporúča sa oblečenie s pásikavým vzorom, ktoré na fotke vytvára neželané efekty. Je dobré si pripraviť viacero variánt oblečenia, ktoré si zoberiete so sebou a viete ich pohodlne kombinovať. Veľmi podstatné sú aj doplnky, či už zaujímavé šperky, hodinky, klobúk, šatka, slnečné okuliare, v podstate čokoľvek čo sa dá nájsť v šatníku a čo vystihuje a patrí k osobnosti vašich zákazníkov. Vždy je lepšie priniesť si na fotenie veci, ktoré možno nevyužijete, ako potom ľutovať, že ste niečo nemali so sebou.
V deň fotenia chce každý vyzerať čo najlepšie a preto sa niektorí klienti rozhodnú pre úpravu účesu. Návšteva kaderníka alebo holiča je určite dobrá voľba, tesne pred fotením sa však neodporúča radikálna zmena strihu či farby vlasov. Výraznejšia zmena nemusí dopadnúť podľa predstáv a to môže negatívne ovplyvniť pohodlie počas fotenia.
Oblečenie je dobré pred fotením skontrolovať, aby vás neprekvapili škvrny, dierky, chlpy od domáceho miláčika či iné nedostatky. Dôležitou súčasťou príprav je aj make-up. V tomto prípade platí, že menej je viac. Upozornite svoje klientky, aby zvolili make-up na denné nosenie, decentný a prirodzený, ktorý zvýrazní ich prednosti. Pri umeleckom alebo boudoir fotení môže byť k dispozícii maskérka či MUA. V tomto prípade môže byť líčenie cielene výrazné. Závisí to od myšlienky a nápadu, ktorý chce fotograf zobraziť.
Mnohí naši zákazníci nie sú zvyknutí pózovať pred fotoaparátom a tak môžu byť prvé momenty vášho stretnutia trošku rozpačité. Aby sme si celý priebeh fotenia dokázali čo najviac spríjemniť, je dôležité, aby zákazník, rovnako ako fotograf, bol pripravený na to, ako bude fotografovanie v ateliéri či mimo neho prebiehať. Ľudia na fotkách by mali vyzerať nenútene a prirodzene a nie strnulo a vystresovane. Na začiatku je preto vhodné ich trošku rozhýbať, nech sa poprechádzajú, pobehnú si, objímu sa a pod.. Vložte do fotiek dynamiku, pohyb ľudí uvoľní, zbaví ich stresu z fotenia a je možné, že si samotné fotenie začnú užívať. Fotograf by mal ľudí nasmerovať, aby vedeli čo robiť s rukami, kam sa pozerať a pod. Na všetky podobné otázky je dôležité sa dopredu pripraviť. Na fotenie už musíte prísť s tým, že viete ako budú vyzerať výsledné fotky.
Fotka by mala rozprávať príbeh. Ako to dosiahnuť? Buďte pripravený zachytiť neplánované momenty, keď ľudia nechajú naplno priechod emóciám. Radosť, smiech, dojatie, slzy, to všetko dá fotkám atmosféru, ktorá bude vašim zákazníkom pri ich prezeraní oživovať spomienky na krásne momenty.
Termín fotenia si zvoľte tak, aby váš klient bol čo najmenej vyťažený, pokiaľ je to možné. Na fotenie si rezervujte dostatok času a vopred to so zákazníkom odkomunikujte. Ani pre vás ani pre klienta nebude príjemné ak si len “odskočí” na polhodinku z práce, nebude dobre naladený/á a vy nebudete mať dostatok času, aby ste splnili jej/jeho predstavy o fotkách. Náročnejšie je to pri svadobných foteniach, aj tu je však alternatíva fotiť portréty v iný než svadobný deň. Svadobný pár je tak pod oveľa menším tlakom a môže si samotné fotenie naplno a bez stresu vychutnať. Pripomeňte mladomanželom, že svadobný deň sa už nezopakuje a fotky z neho budú pre nich pamiatkou na celý život.
Na záver už len posledná rada. Vnútorná pohoda fotografa do veľkej miery dokáže ovplyvniť nielen výsledné fotografie, ale aj to ako príjemne sa klient počas fotenia cíti. Pred fotením sa dobre vyspite a večer predtým si podľa možností oddýchnite. Fotenie by malo byť príjemným zážitkom a preto je hlavné, aby ste si tieto chvíle vy aj klient užili a s dobrým pocitom na ne spomínali.
blog : Mirka Sliacka
D i C A T E G O R Y slider je plugin do gutenberg editora pomocou ktorého dokážete usporiadať vytvorené články podľa kategórií do slidera. v prípade slidera nižšie je to kategória interview a ponúka možnosti nastavenia zobrazené v Di slider galérii.
… čítaj o gutenberg editore
Prezentácia našej novej stránky. Uskutoční sa v našich priestoroch na Dukelských Hrdinov 20.
Ak sa Vám páči, čo dokáže naša stránka a chcete vedieť ako ľahko sa v nej pracuje, objednajte sa na našu prezentáciu témy divart.
O čom to asi tak bude…
Workshopy a služby týkajúce sa webových stránok.
WordPress stránka s Divartom. Skupinové alebo osobné individuálne školenie, tvorba web stránky vo WordPress.
Vytvorenie profesionálneho webu. WordPress je CMS systém, platforma v ktorej si viete poskladať webovú stránku bez potreby ovládať programovacie jazyky. Vytvoríte si vlastnú modernú webstránku, ktorá spĺňa všetky potrebné náležitosti.
Karl Blossfeldt vstúpil do dejín fotografie svojimi čiernobielymi fotkami kvetov, rastlín a semien, zachytených s dovtedy nebývalým zväčšením. Blossfeldt netúžil stať sa fotografom, študoval umenie – sochárstvo, mal teda nepopierateľné umelecké nadanie. To neuniklo pozornosti profesora Moritza Meurera. A možno práve preto pri vedeckej výprave do Talianska, Blossfeldtovi pripadla úloha fotografa. Práve počas tejto študijnej cesty môžeme hľadať zárodky jeho záujmu o fotografiu.
Prvé Blossfeldtove snímky rastlín mali slúžiť ako východisko pre umelecký výraz a ako učebná pomôcka pre študentov na Vysokej škole výtvarných umení v Berlíne, kde v tej dobe pôsobil už ako profesor umenia . Na tento účel si vytvoril vlastné fotografické prístroje, ktoré mohol používať so zväčšovacími makro objektívmi. Inšpiráciou mu bola príroda samotná, opakujúce sa vzory nachádzajúce sa v jej textúrach a formách. Blossfeldt kládol silný dôraz na edukatívny význam fotografie, no výsledok ďaleko presiahol prvotný zámer. Dychberúce fotografie ukazujú mimoriadne zvýraznené rytmické formy rastlín a ich častí, a tým im dávajú nové až exotické vlastnosti. Autor ľudskému oku odhaľuje architektúru rastlín a detailné textúry nespočetného množstva druhov. Blossfeldt pevne veril, že len prostredníctvom podrobného štúdia vnútornej krásy prítomnej v prírodných formách nájde súčasné umenie svoje skutočné smerovanie. A tak pôvodne dokumentačná fotografia, nadobúda nový zmysel, začína byť vnímaná ako esteticky platné dielo.
To, čo urobilo Blossfeldtovu prácu jedinečnou, nebolo len jeho excelentné technické zvládnutie fotografie. Blossfeldt v stovkách neretušovaných ani nijako inak umelecky upravených fotografií rastlín, ukázal tesné spojenie medzi formami vytvorenými človekom a tvarmi vyvinutými prírodou.
Poukazuje tak na skutočnosť, že dekoratívnosť prírodných foriem nie je samoúčelná, práve naopak, je funkčná a práve táto vlastnosť robí rastlinné druhy pre nás tak krásnymi. Dôraz dáva na zretelnosť, vecnosť a presnosť podania – príroda sa stáva novým zdrojom inšpirácie a súčasne aj novým predmetom umeleckej tvorby.
Jeho tvorba sa zaradila medzi diela umeleckej avantgardy s podporou galeristu Karla Nierendorfa, ktorý v roku 1926 vo svojej galérii usporiadal samostatnú prehliadku jeho fotiek spárovaných s africkými sochami a následne vytvoril prvé vydanie Blossdeldtovej monografie Praformy umenia (Urformen der Kunst). Po obrovskom úspechu knihy vydal Blossfeldt v roku 1932 druhý diel svojich rastlinných fotiek s názvom Divuplná záhrada prírody (Wundergarten der Natur). Trilógiu zavŕšil zväzok Zázrak v prírode (Wunder in der Natur, 1942). Blossfeltdovi súčasníci sa o jeho tvorbe vyjadrovali ako o prevratnej s nepredvídateľným budúcim vplyvom na naše ponímanie sveta. Jeho nečakané fotografické úspechy ho zaradili po boku skvelých fotografov Augusta Sandera a Eugèna Atgeta. Blossfeldtova tvorba bola silným impulzom pre ďalší vývoj fotografického tvaroslovia.
Fotografie Karla Blossfeldta,sú dnes rovnako príťažlivé, ako boli pri prvom predstavení verejnosti približne pred sto rokmi. V roku 2001 bola kniha Praformy umenia zaradená do výberu 101 kníh ako jedna zo základných fotografických kníh dvadsiateho storočia.
Jeho tvorbu si môžete pozrieť prostredníctvom online výstavy michaelhoppengallery.
Karl Blossfeldt neviedol dobrodružný ani fascinujúci život a nemal ambíciu stať sa fotografom. Veril, že umenie, ale aj sám človek má predobraz v prírode. V jeho tvorbe prevláda vecnosť a účelnosť, no napriek tomu nám otvára nový spôsob náhľadu na svet okolo nás čím predurčuje ďalší vývoj a smerovanie fotografie.
blog : Mirka Sliacka
Výstava O Krajine je zameraná nielen na prírodné krásy našej Zeme, ale hlavne na ich majestátnosť, no zároveň krehkosť. Už v poradí druhú výstavu krajinárskych fotografií sme sa rozhodli usporiadať práve v období, keď stále viac celý svet diskutuje o potrebe ochrany krajiny a dopadoch klimatických zmien. My, ľudia dokážeme svojou činnosťou krajinu obohatiť, ale do veľkej miery ju už dlhodobo poškodzujeme. Niektoré z týchto zmien, to už dnes vieme, sú nezvratné. A práve fotografiami, ktoré vám predstavujeme, chceme poukázať na dôležitosť uvedomenia si vlastnej zodpovednosti za to, či tieto krásy budú mať možnosť obdivovať aj ďalšie generácie. Krajina je priestor nášho bytia. Od nepamäti určovala vývoj našej existencie a dnes máme my významný vplyv na to, ako bude vyzerať krajina budúcnosti.
Krajinárskej fotke sa venuje 5 rokov. Dlhodobo žije a pracuje v zahraničí, no pri návrate na Slovensko vždy rád zavíta do Tatier. Okrem vysokohorských štítov ho však láka aj vertikálne menej členitý terén. Rodák zo Zvolenskej Slatiny rád zachytáva mierne kopcovité lúky za dedinou: „Pri západe slnka či pri búrkach v okolí je to ideálne vyvýšené miesto na zachytenie posledných slnečných lúčov na okolitých kopcoch či bleskov udierajúcich z prechádzajúcich búrkových mračien.“
Ktorá bola tvoja prvá fotka, na ktorú si hrdý?
V čase kúpy môjho prvého fotoaparátu som mal na pláne hneď niekoľko zahraničných výletov. Myslím, že pri tom najpamätnejšom ma moje kroky viedli do Švajčiarska, v ktorom mi bolo umožnené vidieť a zachytiť monumentálnosť Álp, pri prekonávaní rôznych horských priechodov. Keďže fotografie zachytávajúce rozmernosť krajiny navôkol sú doposiaľ jedny z mojich najobľúbenejších, určite to bola fotografia z tamojšieho prechodu Grimsel Pass zobrazujúca kľukatú cestu vedúcu po okraji hory nadol, až k čiastočne hmlou zahalenému jazeru Grimselsee.
Vidíš v priebehu niekoľkých rokov zmeny v týchto lokalitách (z environmentálneho hľadiska, pozitívne či negatívne)?
Čo sa týka Tatier, bude to hlavne budovanie nových komplexov ktoré s veľkou pravdepodobnosťou neprinesú nič pozitívne z environmentálneho hľadiska. O ničom pozitívnom sa nedá hovoriť ani v prípade zväčšujúceho sa smetiska nad obcou Zvolenská Slatina, od ktorého musím neraz odkláňať zrak pri pohľade na západ slnka. K tomu sa pripája prípadná výstavba diaľnice, ktorá momentálne končí neďaleko tejto lokácie, a ktorá nepochybne zmení túto oblasť ešte viac.
Pociťujete pri svojich návštevách hôr negatívny vplyv masového turizmu?
Úprimne, ako ľudí pribúda, určite sa odohrajú prípady v štýle odhodených odpadkov, či vyplašenej zvery, no toho času nebadám nejak akútne zvýšený výskyt týchto neduhov a len dúfam, že disciplína ľudí, ktorí sa radi oddávajú spoznávaniu hôr, ostane aspoň na takej úrovni aká je dnes.
Fotografii sa venuje od roku 2016, v poslednej dobe fotí hlavne horskú fotku. Obľubuje tatranské východy a západy slnka spojené s bivakovaním na štítoch. Rád však vycestuje aj do Dolomitov, ktoré podľa jeho vlastných slov „svojou majestátnosťou vyrážajú dych a človek tu môže stráviť veľa času, no stále mu ostávajú miesta, kam sa môže vrátiť na ďalší krát.“
Ktorá bola tvoja prvá fotka, na ktorú si hrdý a kam sa odvtedy posunula tvoja tvorba?
Prvá fotka ktorá sa mi páčila som spravil na jeseň 2016 na Pustom hrade. Jesenná inverzia, krvavá obloha, farebne stromy. Vtedy som preferoval sýte farbičky na fotkách. Keď sa na to spätne pozriem, tak už to dávno neplatí. Dnes majú moje fotky reálnejšie farby.
Vidíš v priebehu niekoľkých rokov zmeny v týchto lokalitách?
Turistika je čím ďalej tým populárnejšia takže pribúda aj počet návštevníkom. S tým je spojená aj masová výstavba hotelov napr. v Demänovskej doline, ktorú developeri premenili na jedno veľké stavenisko.
Ďalej je to vyhliadková veža na Štrbskom plese, ktorá tam, podľa môjho názoru, nemá vôbec čo hľadať. Rúbanie stromov v národnych parkoch – Nizke Tatry, Vratna dolina, je tiež významným negatívnym vplyvom človeka na prírodu.
Pociťujete pri svojich návštevách hôr negatívny vplyv masového turizmu?
V Tatrách chýbajú najmä toalety popri turistických chodníkoch. Cesta zo Štrbského na Popradské pleso je obsypaná servítkami z každej strany. To je veľmi zlá vizitka pre naše hory.
Letná sezóna je spojená s problémami s parkovaním, prepchatými cestami, plnými turistickým chodníkmi a celoročne aj obsadenosťou vysokohorských chát.
Jeho zanietenie pre fotografiu sa začalo naplno prejavovať v roku 2016. Za svoje prvé vydarené fotky považuje sériu fotografií z Ďumbiera, z ktorých ukážku ste mohli vidieť aj na výstave Krajina Okamihu v r. 2017 vo Zvolene.
Máš oblasti, ktoré sú pre fotku tvoje obľúbené a chodievaš tam pravidelne?
Keďže mám rád hory, tak mojím najobľúbenejším miestom pre fotografiu sú Vysoké Tatry… V zahraničí napr. Talianske Dolomity.
Vidíš v priebehu niekoľkých rokov zmeny v týchto lokalitách (z environmentálneho hľadiska)?
V niektorých lokalitách určite dochádza k odlesňovaniu…
Pociťuješ pri svojich návštevách hôr negatívny vplyv masového turizmu?
V horách som väčšinou okolo západov, východov Slnka, prípadne v noci, vtedy tu moc turistov nie je :).
Pozerala som sa cez okno na zahmlenú ulicu počas jedného studeného januárového rána. Vybrala som si z knižnice knihu a popri popíjaní kávy som v nej začala listovať. Autor knihy, o ktorom som sa rozhodla písať mi bol pomerne dlhú dobu neznámy, no o to väčšia bola moja fascinácia jeho prácou, keď som ju objavila.
Josef Sudek (*1896, +1976) sa stal už počas svojho života významným svetovým fotografom. Jeho fotografie vás na prvý pohľad zaujmú tajomnou krásou, majstrovskou prácou so svetlom a poéziou ukrytou v jednoduchosti zobrazovaných motívov.
Sudkove fotografie sú bytostne späté so stavom jeho duše, má rád iluzívne svetlo, v ktorom sa reálne objekty menia podľa fotografovej nálady a pocitov a môžu nadobudnúť podoby až neskutočných prízrakov, akoby svetlo samo bolo hlavným cieľom aj obsahom Sudkovej tvorby. Jeho fotografie akoby nezobrazovali, ale samé žili svoje vlastné súkromné drámy. Prejavuje sa to v priereze celej jeho tvorby, ale asi najciteľnejšie v cykle Vzpomínky.
Sudek putoval za svojimi objektami, fotografoval ich znova a znova, aby im porozumel a svojou fotkou dokázal zmysel ich existencie. Ku svojím námetom sa často vracal aj po niekoľkých rokoch, ale v priebehu času nezabúdal na problém, ktorý ho na motíve trápil. Riešil ho novým formátom negatívu, technickým postupom či iným postavením fotoaparátu. Svoje fotografie však dopredu chladne nevymýšľal. Ponechával im voľnosť, dovolil náhode aby vstúpila do jeho práce. A z toho, že niečo nevyšlo pri exponovaní tak ako si to predstavoval, ťažil pre svoju ďalšiu tvorbu.
Mne sa z autorových vydaných zbierok dostala do rúk jeho kniha Okno mého ateliéru (Window of my studio). Cyklus Okno mého ateliéru, vznikal približne od roku 1940 do polovice 50-tych rokov 20. storočia a je charakteristický silným duchovným rozmerom. Významnú rolu v posune Sudkovej tvorby pritom zohrala nielen zmena fotografickej techniky – fotografie nezväčšoval, ale vytváral ich priamym kontaktom negatívov – , ale aj samota, do ktorej sa Sudek v tomto období dobrovoľne utiahol. Úplne prerušil svoju komerčnú tvorbu a venoval sa už len umeleckej fotke. Ateliérom mu bol jeho byt v dome na Úvoze v Prahe. Okná ateliéru umiestnené do záhrady a čiastočne do ulice, mu poskytovali dostatok inšpirácie a momentov, ktoré mohol zachytiť. Svet tam vonku nechal plynúť svojim tempom a zobrazoval meniacu sa krásu záhrady cez svoje okno. Okno, na ktoré dážď a mráz maľovali vlastné obrazy a tým odkrývali a inokedy zase zakrývali jej zákutia. Iba zo svojho kľudu, chráneného touto tenkou bariérou, ktorú postavil medzi seba a okolitý svet, mohol tento svet pozorovať a skutočne pochopiť.
Práve táto zbierka fotiek mu priniesla svetovú slávu a aj preto môžeme bez nadsázky povedať, že cyklus “Okno mého ateliéru” dnes patrí k najväčším hodnotám svetovej fotografie.
Sudek by nemohol žiť a pracovať bez znalosti a lásky k výtvarnému umeniu. To isté platilo aj o hudbe. Tieto dve sféry boli neoddeliteľnou súčasťou jeho fotografickej tvorivej práce. Už jeho prvý cyklus Z Invalidovny pripomína žánrové maliarstvo 19. st. a Impresionizmu. V jeho tvorbe je citeľný vplyv romantizmu (Vietor, 1923 – 1924, Pred búrkou, 1924, Dieťa a mrak, 1924 – 1929), v neskoršom období tiež piktorializmu, fotografickej techniky pripomínajúcej skôr maľby než fotografie, využívajúcou mäkké atmosferické svetlo.
Svojou ďalšou zbierkou, Zátiší, Sudek voľne naviazal na Okno mého atelieru. Hlavným dejiskom zobrazovaných scén bola práve okenná parapeta, na ktorej sa mu zátišia začali voľne vytvárať. Jeho fotografie pritom pripomínajú diela starých maliarskych majstrov ako Caravaggia, Jeana-Baptiste Siméona Chardina a Josefa Navrátila.
Náhodné zoskupenia predmetov sú témou aj zbierky Labyrinty, v ktorej Sudek zobrazuje nahromadené predmety vo svojom ateliéri či v byte (kopy gramofónových dosiek, nakopené negatívy, obaly z desiaty či lístky na električku). Sudek do kompozície a samotnej situácie úmyselne nezasahoval a nechal predmety bežného života kopiť sa podľa vlastného vzorca a vo vlastnom rytme. Sudek existenciu týchto predmetov režíruje, ale sám je aj účastníkom tejto akcie. Hromadenie predmetov vo svojom ateliery, Sudek vysvetľuje skúsenosťou s jedným pánom, ktorý si urobil čas na upratovanie, ale už mu nezostal čas na nič iné.
Sudkov fotografický štýl je neopakovateľný aj preto, pretože úzko súvisí s jeho životným štýlom. Spôsob ako zjednodušoval svoju existenciu, bol spôsobom získavania času, myšlienkovej voľnosti a všeobecnej nezávislosti. A všetok ten čas, ktorý dokázal získať sa mal premeniť na fotografiu a to, čo s ňou pre Sudka súviselo. Osamotenie a dobrovoľné čiastočné uzavretie sa pred svetom a jeho vplyvmi bolo metódou a základným predpokladom pre Sudkovu tvorbu.
Josef Sudek za sebou zanechal rozsiahle celoživotné dielo. Po Sudkovej smrti darovala jeho sestra, Božena Sudková fotografické dielo Umeleckopriemyslovému múzeu v Prahe a zbierku výtvarného umenia Národnej galérii v Prahe, ďalšie dary získali Moravská galéria v Brne, inštitúcie v Roudnici nad Labem, Kolíne, Ústav dejín a umenia ČR a Bibliothèque Nationale v Paríži.
Ateliér v dome v Prahe na Úvoze prešiel v 90.-tych rokoch rekonštrukciou a dnes slúži verejnosti ako múzeum a galéria.
…“Vím, že bys v březnu možná nejraděj
uvázal jaro pevně na řemen
k patníku na Kampě a spěchal do zahrad
zachránit trochu zimy předjaří,
než jaro potopí ty černé obrazy
do bílých stínu, pěny, do peří…”
Jaroslav Seifert Josefu Sudkovi
Použitá literatúra:
Mrázková, Daniela: Příbeh fotografie, 1985 Kirschner, Zdeněk: Josef Sudek, 1982 Okno mého ateliéru (Window of my studio): 2020
Blog:
Mirka Sliacka
