Kto som, to som ešte nezistil. Volám sa Rudo Imrišík. Som taký čudný, nudný človek, ktorý občas niečo odfotí a to je asi dôvod prečo som tu. 

Pred rokmi sme s kamarátom založili modelingovú agentúru. Vtedy sa foteniu venoval ešte on, a neskôr som to po ňom prevzal ja. Išlo teda o fotenie ľudí, modelov na reklamné účely. 

Nebudeš mi veriť, ale spomínam si. Bola to fotografia krajinky. Odfotil som ju hneď ako som si kúpil svoj prvý fotoaparát, ešte v ten istý deň. Bolo to v októbri a už sa zvečerievalo. Pamätám sa, že už začala padať hmla, krásna hmla. Odfotil som dva stromy a fotku som nazval “Krajina v hmle”, ako inak. A hneď s prvou fotkou som vyhral aj súťaž. Tak som bol spokojný.  

Mám dva typy fotení: prvý je taký, keď fotím moje veci s nejakými ľuďmi a potom fotím ľudí pre ľudí. Fotiť moje veci znamená, že nefotím človeka ako takého, ale mám nejakú myšlienku, nápad a tú potrebujem urobiť, prejaviť, kreovať, realizovať. Na to samozrejme potrebujem niekoho, človeka, ktorého pravdepodobne aj dosť spotvorím. Tento typ fotenia si vyžaduje prácu na fotke, niekedy aj dosť dlhú. To druhé fotenie je vlastne fotka pre modelingové účely, svadobné fotky, portrét a pod. Vtedy fotím človeka kvôli nemu samému. Viac ma však bavilo to prvé fotenie.

Jeden kamarát mi raz povedal, že je lepšie fotiť Ukrajinky než krajinky (smiech). Krajinky som fotil na začiatku preto, pretože som sa zoznamoval s fotoaparátom. Ani by ma nenapadlo, že niekedy budem fotiť ľudí. Krajina sa mi páčila a dodnes sa mi páči. No po čase ma to prestalo napĺňať. Keď máš nejaké tvorivé myšlienky a chceš ich zrealizovať,nemyslím tým zátišie,  potrebuješ k tomu ľudí. Bola to nutnosť.

Picasso mal modré obdobie, tuším. Ja som mal čiernobiele obdobie  kedy som farbu doslova neznášal, nič mi nehovorila a ani som ju nepotreboval ako vyjadrovací prostriedok. Všetko farebné boli väčšinou fashion fotografie. Takže som robil všetko buď čiernobiele, alebo som používal monotónne chromatiky, tieňovanie do hneda, do zelena atď. Teraz mám farebné obdobie, keď sa mi farba veľmi páči, ale aj tak mám rád keď je taká ponúrejšia (tzv. ťažká tonalita). To znamená, že je fotka farebná, ale tú farbu tam takmer nevnímaš, farby sú tlmené, tmavšie.

Sú fotografie, pri ktorých je farba dobrá, keď fotíš kvety napríklad. Keby boli kvety čiernobiele, aká by to bola lúka?!

Nespomínam si ako tento nápad ku mne prišiel. Niektoré nápady držíš v hlave dlho, aj roky, kým sa k ním dostaneš. Na niektoré medzitým zabudneš, niektoré sa vyplavia na chvíľku kým ich zrealizuješ  a potom zmiznú. Ako keby sa to vytratilo. Toto bude ten prípad. Ku každému obrazu patrí príbeh a mám iné, silné veci, ktoré si pamätám.

No jednoznačne! Nie som si istý, či sa potrebuješ vyrovnávať. Otázka znie: Čo by sa stalo keby sa tie nápady nezrealizovali?” Ak otázka stojí takto, tak ti na ňu odpoviem veľmi presne. Neviem, pretože sa mi to ešte nestalo. Tie myšlienky prídu a tlačia sa von, nedajú ti pokoj. Nebudeš spať, celé dni budeš na to myslieť ako to spraviť až kým to nespravíš. Ešte sa mi nestalo, že by som to nezrealizoval. Možno by som sa zbláznil. Jednu vec som však zistil. Všetky nápady čo mám pochádzajú z jedného zdroja. Všetci to tak máme. V živote sa pohybuješ v určitom okruhu ľudí a viackrát sa mi stalo, keď som sa rozprával s kamarátmi fotografmi, že sme nezávisle pracovali na rovnakých nápadoch. Každý človek ale spracuje nápad inak. Tvoja osobnosť, to aký si, tomu dá hodnotu, prejaví sa. Stále sa mi to deje.

Históriou sa dlho zaoberám, kedysi stredovekom, teraz idem trochu hlbšie a hľadám korene slovanskej kultúry. Mytológia, to je niečo čo ma baví už od základnej školy. Pridal by som k tomu ešte mystiku a to je zmes vecí, ktoré sa mi páčia. Bavili ma aj symboly. Symbolika je dôležitá a je dobre keď je skrytá. Z môjho pohľadu je lepšie, keď človek hľadá skryté významy ako keď je z diela jednoznačne jasné o čom je a čo ti má povedať. Nie je to zle, samozrejme, ale pre mňa je to zaujímavejšia cesta. 

Inšpiruje ma hudba, umenie, maliari atď. Keď sa však človek nad tým hlbšie zamyslí tak, inšpiráciou je človek sám sebe a pre seba. Či chceš alebo nechceš tie veci, inšpirácia, k tebe prichádza. Bolo by zaujímavé sa rozprávať o tom odkiaľ sa berú..

Milujem šerosvit. Rembrantova tvorba  sa mi páči a bol som niekoľkokrát na výstave jeho obrazov vo Viedni. Carravagio, toho som zbožňoval. Na ich diela by som sa dokázal dívať stále. Boli to majstri práce so svetlom.

Mám internetovú stránku http://himsouls.esy.es/. Vystavoval som v Prahe v Kongresovom centre, viackrát v Kursalone v Piešťanoch. Fotky mám v niekoľkých zahraničných publikáciách, na ktorých som spolupracoval v rámci umeleckej tvorby. V artových slovenských aj zahraničných časopisoch, moje fotografie boli na obálkach kníh. V divadle na Morave,  v Prahe aj v Brne. Na obaloch CD sú moje fotografie. Hlavne Dark- metalové a gotické kapely zo Švédska ma majú radi (viac informácií o doterajšej tvorbe a publikáciách nájdete na: http://himsouls.esy.es/referencie2.html).

Mám aj takú zaujímavú príhodu v súvislosti s vystavovaním. Bol som vo Vlkolínci, navštívil som tam výstavu fotografií a našiel som medzi nimi svoju fotku. Nevedel som o tom, že tam vôbec nejakú fotku mám. No a keď som chcel vrátiť vstupné tak sa mi ťažko dokazovalo, že ja som autor.  Bolo to zaujímavé a vtipné, tak som sa so svojou fotkou aspoň odfotil.

Mám teraz spiace obdobie. Nejaký čas som s tým bojoval a nakoniec som zistil, že je to tak v poriadku. Prečítal som si životopisy niekoľkých maliarov a u nich bolo bežné, že mali obdobie keď 5 aj viac rokov netvorili. Je to potrebné. Bolo by to iné ak by som fotil komerčnú alebo fashion fotografiu. Tá sa dá fotiť stále. Ale tieto veci, ktoré chceš dať zo seba von, sa takto robiť nedajú. Nápady sú rozumné a oni ti dajú pokoj keď máš toho dosť a potom sa znova objavia keď to potrebuješ. Fotografii sa venujem stále, ale so samotnou tvorbou a realizovaním nových vecí si dávam pokoj na nejaký čas. Tak to má teraz byť.

 No a v pláne mám najbližšie workshop v spolupráci s Divartom, o ktorom sa určite viac dozviete na sociálnych sieťach. Bude sa konať v letných mesiacoch. Pravdepodobne v septembri bude aj výstava mojej doterajšej tvorby, ktorú plánujeme tiež v spolupráci s Divartom.