Mesačné archívy: máj 2017

hsphoto7.2

Rudo Imrišík

RUDO IMRIŠÍK

gotarrow

Rudo Imrišík, fotograf, umelec, veľmí vnímavý a hĺbavý muž. To kým je a  hlavne aký je najlepšie spoznáte cez jeho tvorbu, ako sa sám vyjadril: "Človek nemôže byť odlišný od svojich snímkov. Podľa tvorby sa dá pomerne ľahko prísť na to, čo je kto zač a aká osobnosť sa za tým všetkým skrýva."

Ahoj, kto si ? predstav sa nám.

Kto som, to som ešte nezistil. Volám sa Rudo Imrišík. Som taký čudný, nudný človek, ktorý občas niečo odfotí a to je asi dôvod prečo som tu. 

rudolf imrisik

Kedy a ako si sa dostal k fotografovaniu?

Pred rokmi sme s kamarátom založili modelingovú agentúru. Vtedy sa foteniu venoval ešte on, a neskôr som to po ňom prevzal ja. Išlo teda o fotenie ľudí, modelov na reklamné účely. 

Spomínaš si ešte na svoju prvú fotografiu? Čo alebo kto na nej bol?

Nebudeš mi veriť, ale spomínam si. Bola to fotografia krajinky. Odfotil som ju hneď ako som si kúpil svoj prvý fotoaparát, ešte v ten istý deň. Bolo to v októbri a už sa zvečerievalo. Pamätám sa, že už začala padať hmla, krásna hmla. Odfotil som dva stromy a fotku som nazval “Krajina v hmle”, ako inak. A hneď s prvou fotkou som vyhral aj súťaž. Tak som bol spokojný.  

Z tvojich fotografií je cítiť melanchólia, miestami strach až surovosť. No sú medzi nimi aj fotografie vyjadrujúce nevinnosť, krehkosť, zasnenosť.. Na čo sa zameriavaš vo svojej tvorbe? Akú spoločnú myšlienku majú tvoje fotografie?

Mám dva typy fotení: prvý je taký, keď fotím moje veci s nejakými ľuďmi a potom fotím ľudí pre ľudí. Fotiť moje veci znamená, že nefotím človeka ako takého, ale mám nejakú myšlienku, nápad a tú potrebujem urobiť, prejaviť, kreovať, realizovať. Na to samozrejme potrebujem niekoho, človeka, ktorého pravdepodobne aj dosť spotvorím. Tento typ fotenia si vyžaduje prácu na fotke, niekedy aj dosť dlhú. To druhé fotenie je vlastne fotka pre modelingové účely, svadobné fotky, portrét a pod. Vtedy fotím človeka kvôli nemu samému. Viac ma však bavilo to prvé fotenie.

2a
2ab

Aká bola tvoja cesta od prvej fotografie, krajinky, k foteniu akému sa venuješ teraz (fotenie s ľuďmi, realizovanie nápadu, myšlienky)?

Jeden kamarát mi raz povedal, že je lepšie fotiť Ukrajinky než krajinky (smiech). Krajinky som fotil na začiatku preto, pretože som sa zoznamoval s fotoaparátom. Ani by ma nenapadlo, že niekedy budem fotiť ľudí. Krajina sa mi páčila a dodnes sa mi páči. No po čase ma to prestalo napĺňať. Keď máš nejaké tvorivé myšlienky a chceš ich zrealizovať,nemyslím tým zátišie,  potrebuješ k tomu ľudí. Bola to nutnosť.

Väčšina tvojich fotografií je v čiernobielej. Existuje na to špeciálny dôvod?

Picasso mal modré obdobie, tuším. Ja som mal čiernobiele obdobie  kedy som farbu doslova neznášal, nič mi nehovorila a ani som ju nepotreboval ako vyjadrovací prostriedok. Všetko farebné boli väčšinou fashion fotografie. Takže som robil všetko buď čiernobiele, alebo som používal monotónne chromatiky, tieňovanie do hneda, do zelena atď. Teraz mám farebné obdobie, keď sa mi farba veľmi páči, ale aj tak mám rád keď je taká ponúrejšia (tzv. ťažká tonalita). To znamená, že je fotka farebná, ale tú farbu tam takmer nevnímaš, farby sú tlmené, tmavšie.

Sú fotografie, pri ktorých je farba dobrá, keď fotíš kvety napríklad. Keby boli kvety čiernobiele, aká by to bola lúka?!

Mohol by si nám povedať niečo o fotografií s názvom "Gorgona", ktorú si poskytol na predaj pre Divart ? Predstav nám ju.

Nespomínam si ako tento nápad ku mne prišiel. Niektoré nápady držíš v hlave dlho, aj roky, kým sa k ním dostaneš. Na niektoré medzitým zabudneš, niektoré sa vyplavia na chvíľku kým ich zrealizuješ  a potom zmiznú. Ako keby sa to vytratilo. Toto bude ten prípad. Ku každému obrazu patrí príbeh a mám iné, silné veci, ktoré si pamätám.

meduza svetlaWEb1

Je teda fotografia pre teba niečo ako psychoterapia? Máš niečo v sebe čoho sa potrebuješ zbaviť, vyrovnať sa s tým a fotografia ti v tom pomáha?

No jednoznačne! Nie som si istý, či sa potrebuješ vyrovnávať. Otázka znie: Čo by sa stalo keby sa tie nápady nezrealizovali?” Ak otázka stojí takto, tak ti na ňu odpoviem veľmi presne. Neviem, pretože sa mi to ešte nestalo. Tie myšlienky prídu a tlačia sa von, nedajú ti pokoj. Nebudeš spať, celé dni budeš na to myslieť ako to spraviť až kým to nespravíš. Ešte sa mi nestalo, že by som to nezrealizoval. Možno by som sa zbláznil. Jednu vec som však zistil. Všetky nápady čo mám pochádzajú z jedného zdroja. Všetci to tak máme. V živote sa pohybuješ v určitom okruhu ľudí a viackrát sa mi stalo, keď som sa rozprával s kamarátmi fotografmi, že sme nezávisle pracovali na rovnakých nápadoch. Každý človek ale spracuje nápad inak. Tvoja osobnosť, to aký si, tomu dá hodnotu, prejaví sa. Stále sa mi to deje.

Pri prezeraní tvojej stránky som si uvedomila, že často hľadáš inšpiráciu v histórii, či už ide o mytológiu, biblické príbehy alebo skutočné historické udalosti. Čím ťa táto téma oslovuje?

Históriou sa dlho zaoberám, kedysi stredovekom, teraz idem trochu hlbšie a hľadám korene slovanskej kultúry. Mytológia, to je niečo čo ma baví už od základnej školy. Pridal by som k tomu ešte mystiku a to je zmes vecí, ktoré sa mi páčia. Bavili ma aj symboly. Symbolika je dôležitá a je dobre keď je skrytá. Z môjho pohľadu je lepšie, keď človek hľadá skryté významy ako keď je z diela jednoznačne jasné o čom je a čo ti má povedať. Nie je to zle, samozrejme, ale pre mňa je to zaujímavejšia cesta. 

rudolf-imrisik-the-roses-fairy-tales
rudolf-imrisik-the-black-rose-club

Máš svoj fotografický resp. umelecký vzor? Ak áno, kto ním je a čím ťa pri tvojej tvorbe inšpiruje?

Inšpiruje ma hudba, umenie, maliari atď. Keď sa však človek nad tým hlbšie zamyslí tak, inšpiráciou je človek sám sebe a pre seba. Či chceš alebo nechceš tie veci, inšpirácia, k tebe prichádza. Bolo by zaujímavé sa rozprávať o tom odkiaľ sa berú..

Milujem šerosvit. Rembrantova tvorba  sa mi páči a bol som niekoľkokrát na výstave jeho obrazov vo Viedni. Carravagio, toho som zbožňoval. Na ich diela by som sa dokázal dívať stále. Boli to majstri práce so svetlom.

Fotografii sa venuješ už pomerne dlho. Kde všade sme mohli vidieť tvoju tvorbu?

Mám internetovú stránku http://himsouls.esy.es/. Vystavoval som v Prahe v Kongresovom centre, viackrát v Kursalone v Piešťanoch. Fotky mám v niekoľkých zahraničných publikáciách, na ktorých som spolupracoval v rámci umeleckej tvorby. V artových slovenských aj zahraničných časopisoch, moje fotografie boli na obálkach kníh. V divadle na Morave,  v Prahe aj v Brne. Na obaloch CD sú moje fotografie. Hlavne Dark- metalové a gotické kapely zo Švédska ma majú radi (viac informácií o doterajšej tvorbe a publikáciách nájdete na: http://himsouls.esy.es/referencie2.html).

Mám aj takú zaujímavú príhodu v súvislosti s vystavovaním. Bol som vo Vlkolínci, navštívil som tam výstavu fotografií a našiel som medzi nimi svoju fotku. Nevedel som o tom, že tam vôbec nejakú fotku mám. No a keď som chcel vrátiť vstupné tak sa mi ťažko dokazovalo, že ja som autor.  Bolo to zaujímavé a vtipné, tak som sa so svojou fotkou aspoň odfotil.

Kam sa, podľa teba, posunula fotografická tvorba od tvojich začiatkov do dnes? Ako tieto zmeny vnímaš?

Moja generácia ešte vyrastala na filme, no a keď sme si našetrili, nebodaj, na ten 36 obrázkový film tak ten nám musel dlho vydržať. Teraz aj keď fotím digitálnou technikou tak aj pri tématickom fotení spravím 5 fotiek a idem domov.

Najdôležitejšia je pre mňa príprava. Keď máš námet, vieš čo ideš fotiť a koho, máš to predkreslené a v mysli je presný obraz  ako má fotografia vyzerať, musíš sa vybrať na miesto, na ktorom to chceš realizovať. Je dôležité pozorovať tam svetlo, z ktorej strany svieti v akú ročnú dobu a v akú hodinu. Napríklad 23.októbra o 16:15 mám skvelé svetlo. No potom sa môže stať, že tam prídeš a je zamračené. Koľkokrát sa to stalo mne a jednoducho sa nefotilo. Modelka kvôli foteniu cestovala z Brna...

Dnes by som to na sociálnych sieťach za podobný prístup schytal. Ľudia sa zmenili. Aj vtedy bol veľký problém zohnať ľudí na fotenie, pretože všetci chceli fotiť modelingové fotky a chceli byť na nich krásni. No keď sa pozrieš na moje fotky, väčšinou tam tváre ani nevidíš a modelka si povie, čo  bude z toho mať. Nikto ani nevie, že je to ona. Už vtedy bolo ochotné takto fotiť možno 1 percento ľudí, ale tích som mohol vyváľať v blate, obsypať popolom a mrzli alebo stáli vonku na daždi. A dnes je to už len 0,1 percenta. Každý chce byť za pekného.

hsphoto6
hsphoto7

Aké sú tvoje najbližšie plány do budúcna?

Mám teraz spiace obdobie. Nejaký čas som s tým bojoval a nakoniec som zistil, že je to tak v poriadku. Prečítal som si životopisy niekoľkých maliarov a u nich bolo bežné, že mali obdobie keď 5 aj viac rokov netvorili. Je to potrebné. Bolo by to iné ak by som fotil komerčnú alebo fashion fotografiu. Tá sa dá fotiť stále. Ale tieto veci, ktoré chceš dať zo seba von, sa takto robiť nedajú. Nápady sú rozumné a oni ti dajú pokoj keď máš toho dosť a potom sa znova objavia keď to potrebuješ. Fotografii sa venujem stále, ale so samotnou tvorbou a realizovaním nových vecí si dávam pokoj na nejaký čas. Tak to má teraz byť.

 No a v pláne mám najbližšie workshop v spolupráci s Divartom, o ktorom sa určite viac dozviete na sociálnych sieťach. Bude sa konať v letných mesiacoch. Pravdepodobne v septembri bude aj výstava mojej doterajšej tvorby, ktorú plánujeme tiež v spolupráci s Divartom. 

 

Máš odkaz na záver pre čitateľov nášho blogu?

Bol by som veľmi rád keby sa znova vrátila kvalita do fotografie. Keby sa ľudia trochu nad fotografiou zamýšľali a venovali jej čas ešte predtým než začnú fotiť.  Fotograf by sa mal venovať sám sebe v tom zmysle, že bude robiť veci, ktoré vychádzajú z jeho vnútra.  Nezáleží na tom aký má kto fotoaparát, blesk atď.. To sú nepodstatné veci. Ja som si prvý blesk spravil zo svetla na WC.  Prvý softbox som si vyrobil z baterky a kusu látky a boli z toho perfektné fotky.  Zvládnuť fotoaparát je len o technickej zručnosti a tú môže získať každý. Mali by skôr pracovať na tom čo sa ide fotiť, ako to odfotím, aké prípravy na to potrebujem. Venovať sa celému procesu pred samotným fotením. A potom sa tá energia, ktorú do toho človek investoval vráti, dá fotkám silu. Veľmi dobré je si veci, námety, kresliť pred fotením. Rozpracovať si návrh čo najskôr sa dá. Kúpte si zápisník a zapisujte si ,kreslite keď príde nápad, pretože on sa môže veľmi rýchlo  stratiť a niekedy sa už nevráti. Treba si zapisovať, kresliť, robiť skice, hocijaké škaredé, len aby si človek pripomenul o čo vlastne ide. Na tomto treba pracovať a rozvíjať  spôsoby ako zobraziť myšlienku.  To je tiež zručnosť a tá nepríde sama od seba.

  Sú však aj nápady, ktoré si zapisovať alebo kresliť nemusíš. Tie ti nedajú spávať, žiješ nimi až kým im nedovolíš sa prejaviť.

Ďakujeme za rozhovor. 

Rudovu tvorbu nájdete na jeho webstránke: http://himsouls.esy.es/himsouls.html

Jeho fotografiu s názvom GORGONA  si môžete zakúpiť priamo na predajni v Divarte

Môžete navštíviť aj našu stránku Divart.sk a veľmi nás poteší Váš Like na facebooku.